Žralok ako z Čeľustí dostal vlastnú hru
Ešte pred tým, ako sa začala písať recenzia Maneater, samého seba som sa pýtal, prečo to vlastne chcem. Prečo sa chcem pustiť do hrania projektu, pri ktorom viem s určitosťou prehlásiť, že nepôjde o vyložený hit. Až po niekoľkých večerných úvahách som na to prišiel…
Nových a originálnych ideí nie je nikdy dosť. V hernom priemysle sú unikátne, neopozerané a nápadité zážitky ešte väčšmi vítané, nakoľko je toto pole digitálnej zábavy doslova prepchaté. Herný trh je naplnený trendovými a sezónnymi titulmi, ktoré na desiaty spôsob variujú jeden a ten istý koncept, pričom hráči im za to neraz s radosťou zaplatia.
Je pochopiteľné, že v rámci AAA projektov sa tiež výraznejšie neexperimentuje. Síce sme sa ku koncu minulého roka dočkali očakávanej akčnej survival záležitosti Hidea Kojimu, Death Stranding, no a nedávno prišlo revolučné Dreams, len málokedy nás nejaká hra skutočne prekvapí.
V tom ja osobne zásadnejší problém nevidím. Ostatne, ak hráte Sekiro: Shadows Die Twice, viete, čo od podobnej hardcore hry čakať. Dúfate v adekvátnu výzvu, perfektne spracovaný súbojový systém a vizuálnu špičku, čo posledný projekt štúdia FromSoftware dodal v tej najrýdzejšej podobe – minimálne z môjho pohľadu.
Prúd kreativity v nespútaných vodách herného vývoja
Keď hráte ľubovoľnú iteráciu Resident Evil, chcete pocítiť hutnú atmosféru, strieľať početné príšery do hláv a riešiť rôzne rébusy. A do tretice, ak idete do jedného z novších projektov Remedy Entertainment, musíte vopred rátať s nie úplne jasným jadrom hlavnej zápletky, ktoré ja zaobalené do mistifikačnej clony a akčnej hrateľnosti.
Preto som rád, keď sa raz za čas objaví projekt, ktorého kvality sú otázne a súčasne mi je jeho koncept menšou, prípadne väčšou, záhadou. A taký bol Maneater od začiatku. Je pravdou, že mnohí z vás ho nepochybne odsúdili a zaradili do nechválne známej kategórie „herných hlúpostí“ v štýle Goat Simulator.
Ak ste ale dávali dobrý pozor pri rôznych traileroch a prezentáciách, nepochybne ste sa dozvedeli, že vývojári z Tripwire Interactive (zombie FPS Killing Floor a jej pokračovanie) chcú na trh prísť so žraločím RPG so všetkým, čo k žánru patrí.
Vylepšovanie jednotlivých súčastí žraloka, neustále zvyšovanie levelov, protivníci s určitým číslom obtiažnosti. Áno, toto všetko Maneater ponúka. A hoci to znie zaujímavo, nie každému kvalitnému konceptu sekunduje i obdobne zábavná hrateľnosť (niektorí hráči Ancestors: The Humankind Odyssey by o tom vedeli prednášať). Práve odpoveď na túto otázku som sa chcel zúfalo dozvedieť. Dokáže žraločí epos zaujať aj niečím iným, než svojou zvláštnosťou?
Príbeh žraloka
Je to o pomste, presne ako Mafia 3. Keďže počin tohto druhu len ťažko hráte kvôli komplexne vystavanej naratívnej štruktúre a nosným charakterom s náramne dobre napísanými dialógmi, nechcem vás príliš zdržiavať nezaujímavým popisom diania.
Ak by som skutočne mal prirovnávať, spomenul by som tretí diel mafiánskej ságy, i keď to môže znieť zvláštne. Tak si to ale schválne zhrňme. Rodinu Lincolna Claya zabijú v samotnom úvode hry, no a tak sa černošský veterán vydáva na cestu pomsty, kde obsadzuje jednotlivé štvrte, spôsobuje v nich rozruch za účelom dostať sa k hlavnému bossovi organizácie, Salovi Marcanovi.
V Maneater spočiatku hráte za dospelého žraloka, no ten je čoskoro lapený a zabitý. Medzitým sa ale z neho vyliahne nové mláďa, ktoré zvieraciemu vrahovi odhryzne ruku (je nutné dodať, že bez akejkoľvek cenzúry a v špecificky grotesknom duchu), skočí späť do mora a vydáva sa na plavbu pomsty, kde postupne terorizuje jednotlivé pobrežia a hlavných predátorov v nich. Myslím, že istá podobnosť je očividná.
Skôr, ako samotný príbeh, ma zaujalo jeho spracovanie. To pripomína moderné reality show, ktoré sa zaoberajú zvieratami a podmorským životom. Samozrejme za predpokladu, že by podobné relácie zobrazovali ako sa elektrizujúci žralok preháňa piesočnatým pobrežím, hryzie staré panie, tučné ženy a opitých bezdomovcov, pričom jedinou reakciou komentátorov by bola humorná poznámka… adekvátne čierna humorná poznámka.
Rozprávanie je vďaka zvolenému štýlu svižné, nenudí a dáva priestor faktografickej rozprave, ktorá je okorenená trefným vtipom. Počas cestovania a v konkrétnych príbehových momentoch sú vám predkladané ozajstné informácie o súčasných vodách a morských živočíchoch, čím sa šíri environmentálna myšlienka, ktorú osobne kvitujem.
Maneater a počiatok jeho krvavej odysey
Hryzenie, trhanie, plávanie, deštrukcia, chaos a smrť. To je primárna herná náplň. Prvé neisté krôčiky, respektíve v tomto prípade prvé preplávané metre po narodení, sa nesú v znamení bojazlivých útokov na menšie ryby.
Už síce viete čo a ako, nakoľko tutoriálová misia za staršieho žraloka vás oboznámila s ovládaním a fungovaním základných mechaník – plávanie, útok, uhnutie a výskok z vody. Stále ste ale veľmi malým živočíchom veľkých prúdov, ktorí sa ešte ani zďaleka nemôže nazývať krvilačným predátorom.
Naozaj chvíľu potrvá, kým naberiete istotu a zožeriete prvého aligátora (ten vás mimochodom dokáže na začiatku roztrhať tromi útokmi). Potom sa pustíte do väčšieho aligátora, neskôr žraloka, ešte väčšieho krokodíla, pobrežnej hliadky a takto postupujete k neustále chutnejšiemu menu. Treba zdôrazniť, že ovládanie mimo bojovú zložku pôsobí intuitívne.
Plávanie vo veľkých hĺbkach, preháňanie sa kanálovými oblasťami a užívanie si oku atraktívnej kulisy sa zaobišli bez výraznejších problémov, ktoré by kazili tie nádherné scenérie, kde dokonalým spôsobom kontrastujú farby. Taktiež sú najmä hlbinné oblasti plné detailov a prekvapivých easter eggov.
Nepohodlný lov
Problematickejším sa všetko stáva v prípade, že musíte hájiť svoj štatút najväčšieho zabijaka široko-ďaleko. Pravidlá súbojovej zložky sú jednoduché, dokonca by som sa nebál použiť slovo prízemné. Ich finálne prevedenie vám ale hádže do cesty hneď niekoľko výrazných polien, ktoré z dravých a neraz intenzívnych stretov robia husársku záležitosť.
K dispozícii máte jedno tlačidlo k zahryznutiu, druhé k manévru. Taktiež sa vám môže podariť lapiť korisť do zubov a analógovou páčkou jej spôsobiť ďalšie poškodenie. Nemožnosť poriadne centrovať kameru na oponentov, krkolomné rozmiestnenie kľúčových tlačidiel a príležitostné nereagovanie vášho žraloka na príkazy ofenzívu značne sťažujú.
A to je akčná zložka založená iba na tom, že sa v správny moment uhnete a opäť dynamicky zaútočíte. Bojovať s niektorými predátormi, prípadne početnou skupinou lovcov, je kvôli zmieneným strastiam príležitostne frustrujúcim zážitkom. Necítite sa ako masívny žralok, ale ako neskúsené mláďa. To kvôli kamerovým problémom neraz útočí na nezmyselné svetové strany.
Za zmienku tiež stojí, že okrem vodných protivníkov sa vo svete nachádzajú i ďalšie tvory, ktoré slúžia na dopĺňanie životov a nutrične bohatých živín. Po vzore súbojov je chytanie krásnych rybích kúskov v podstate brutálnou zábavou, avšak i tu nám spravidla do lovenia vstupujú problémy s kamerou a výrazne pôžitok z hrania zrážajú.
Tradične generický open world?
Odhliadnuc od toho, že sa ocitáte v neopozeranom prostredí, bojujete netradičnými spôsobmi a rovnako i RPG prvky, ku ktorým sa ešte dostaneme nižšie, pôsobia unikátne, samotná náplň je až prekvapivo generická.
Z hľadiska kontinuálneho degradovania žánru hier, ktoré sa odohrávajú v otvorenom svete, Maneater nasleduje mnohých ďalších vývojárov netušiacich ako sa s rozľahlým prostredím vysporiadať. K určitým tematikám sa jednoducho hodí lineárny zážitok. Zrovna v tomto prípade by som veľkosť sveta výrazne zúžil a implementoval skôr uzavreté úrovne.
Teraz tým nutne nemyslím to, že by bolo k dispozícii málo misií, či zberateľských predmetov. To určite nie, nakoľko aktivít je požehnane. Od eliminácie rôznych druhov rýb, hromadné vyvražďovanie výletníkov, až po exkluzívne kúsky raritných alfa samcov a najlepších lovcov v podobe bossov.
Že sa chcete na chvíľku odreagovať? Stačí prehľadávať pestrý podmorský svet a nepochybne narazíte na nejaký bonusový predmet, ktorý vás odmení vtipným komentárom alebo stravou slúžiacou na vylepšovanie. Vďaka neustále plávajúcim rybám a protivníkom to navyše nie je nuda a častokrát spoznáte nejaký nový druh vodného obyvateľa.
Problém je však to, že vedľajšie aktivity v podstate nerozoznáte od tých hlavných. Je to trochu vtipné, ale naozaj mi ako ideálny príklad znova poslúži Mafia III. Atmosférická dobová akcia síce ponúkala tridsať hodín obsahu, ale skutočnú zábavu ste pociťovali iba polovicu herného času.
Súčasne je v tomto prípade neustále cestovanie do a medzi jednotlivými jaskyňami, ktoré plnia úlohu hlavnej základne v každej z ôsmich oblastí, po úvodnej lokácii nudné. Každý druh misie, akákoľvek pútavá náplň a zaujímavý prvok sa veľmi rýchlo začnú opakovať, až sa po pár hodinách topíte v monotónnosti. Z nej vás ťahajú iba zábavné vylepšenia a funkčnosť konceptu, s ktorým Tripwire Interactive prišli.
ShaRkPG
Ako väčšina žralokov narastie do abnormálnych rozmerov? Jednoducho hoduje. A tak aj vy musíte za účelom evolúcie neustále požierať väčšie a väčšie porcie. Pochopiteľne, makrela vám poskytne iné živiny než ľudské mäso. Najmä preto by ste nemali hltať iba turistov. Moje odporúčanie znie – občas život okoreňte chutným krokodílom. Jednu zo štyroch získaných živín následne využívane k vylepšovaniu rôznych častí tela a schopností.
Pôvodne sa zdá, že autori do hrania pridali realistické vylepšenia, ktoré podliehajú pravidlám naozajstného žraločieho vývoja. Občas trochu narastiete, zuby sa vám zväčšia a vyznievate hrozivejšie, čo nie je ničím prehnaným. Pri neskorších upgradoch sa ale budete chcieť nadšenie smiať, pretože sú síce nezmyselné, ale za to náramne zábavné a ozvláštňujú hrateľnosť.
Nejde iba o vábivú vizuálnu zmenu, jednotlivé časti, orgány a „brnenia“ výrazne upravia vašu efektivitu v boji proti rôznym druhom nebezpečenstva. To je pri RPG hrách pomerne dôležité, nakoľko z mojej skúsenosti platí, že iba číselné vylepšenie, ktoré zvyšuje damage, či obranu, nefunguje tak dobre, ako plnohodnotná zmena na všetkých frontoch.
Robí Unreal Engine 4 problémy?
Záverom si neodpustím kritiku technického stavu, ktorý na tradičnej PlayStation 4 konzole nie je ideálny. Pri enormne náročných hrách som ochotný prijať prepady snímok a menšie záseky, i keď k nim väčšinou nedochádza. Bohužiaľ, Maneater ide občas katastrofálne.
Paradoxne, najväčšie problémy som s ním mal počas bežného cestovania, kedy môj žralok opatrne plával cez takmer vyprázdnené lokácie. Z nejakého dôvodu som sa ale musel kryštalicky čistou vodou brodiť v sprievode pätnástich snímok za sekundu. Znalým hráčom netreba prízvukovať, že je niečo podobné neprípustné, takmer až nehrateľné.
Jedná sa o problém, ktorý pravdepodobne vyrieši patch, no takmer dva týždne po oficiálnom vydaní sa stretávate s takýmito nepríjemnosťami, ktoré vyrušujú a výslednému dojmu nepridávajú, práve naopak.
Z hry Maneater videoherné Čeľuste nebudú…
Základný náčrt (koncept, idea, spracovanie) Maneater je mimoriadne zábavný a vlastne až prekvapivo fungujúci. S prižmúrenými očami a nadhľadom ho môžete zameniť s modernejšími Assassin’s Creed hrami, kde sa na miesto vražedného bojovníka na súši, zhostíte úlohy chladného predátora s oceľovými zubami. Poctivým vylepšovaním a grindom pod vašou mocnou čeľusťou praskne i tá najtvrdšia nepriateľská schránka.
Postupujete hierarchiou, naberáte na výške i hmotnosti a časom sa z vás stáva postrach špinavých i čistých morí, oceánov, jazier. Dokonca i forma rozprávania a podanie nijak prevratného a vlastne absolútne bizarného príbehu sú viac ako sympatické. Svojou komikou skombinovanou s reálnymi faktami výborne dotvárajú seriálové spracovanie a vítanou priamočiarosťou všetky „dejové“ scény rýchlo ubehnú.
Žiaľ, samotná hrateľnosť, čiže to najpodstatnejšie, sa nezaobišlo bez množstva problémov, neduhov a monotónnosti. Drobnejšie, no i výraznejšie vady robia z inak stráviteľného pokrmu ťažké obedové menu. Je toho jednoducho príliš veľa a vzhľadom k schematickosti dostavujúcej sa po úvodnej lokácii, mnohí nebudú schopní zdolať prívalovú vlnu opakujúcich sa misií bez výraznejšej obmeny náplne.
Maneater tak nakoniec nevplával do nekvalitných vôd, ale ani sa nevezie na výhradne pozitívnych vlnách. Stráži si svoje teritórium niekde v oceánskom strede, z ktorého príležitostne vypláva jedným, či druhým smerom. A najmä preto nemôže byť výsledné hodnotenie vyššie ako 6/10. Verdikt tak predznamenáva relatívne zábavnú, ale nijak prevratnú hru s naozaj neopozeraným konceptom.
