Biografické snímky sú azda najzvláštnejším filmovým žánrom, ktorý sa hodnotí len veľmi ťažko. Správny životopisný film by predsa mal dopodrobna opisovať život istej osobnosti – ako ale potom vôbec môžeme hodnotiť napríklad jeho príbeh? Alebo ako zhodnotíme, či sú postavy dobre napísané, ak je ich zámerom sa čo najviac podobať na reálneho človeka, z ktorého vychádzajú? Jednoducho sa na tieto veci priamo nezameriame.
Povedali sme si teda, že na životopisných filmoch toho teda naozaj nie je veľa, čo hodnotiť. Po zhliadnutí biografickej snímky a následnom rozmýšľaní, či sa nám film vôbec páčil, zíde človeku na um prevažne technické spracovanie a herecké výkony. Tento fakt je pre niektoré filmy veľmi prínosným, pre mnohé je však dôvodom neúspechu.
Ak je životopisná snímka natočená kvalitne a všetko krásne vyrozprávajú talentovaní herci, film sa dočká úžasného úspechu. Ak je ale aj napriek strhujúcej predlohe životopisná snímka natočená a napísaná zle, celkom určite absolútne pohorí. Dá sa povedať, že v tomto žánri neexistuje žiadne medzi. Je to buď, alebo. So zbytočne komplikovaným úvodom za nami sa teda konečne môžeme pustiť do recenzie filmu, ktorý sa pokúsil vyrozprávať dlhú a dojímavú cestu súčasného svätého otca. Nech sa páči, tu je recenzia na film Pápež František: Modlite sa za mňa.
Pápež František recenzia
Keď teenager z Buenos Aires pocíti náboženské volanie, ešte netuší, že je to prvý krok, ktorý ho nakoniec privedie až do Vatikánu. Mladá španielska novinárka Ana (Silvia Abascal) spoznala muža menom Jorge Mario Bergoglio (Darío Grandinetti) na konkláve v roku 2005, kde začalo ich priateľstvo. Práve jej očami začíname sledovať dlhú, ťažkú a dojímavú cestu Jorgeho Bergoglia. Otec Jorge používal svoju pozíciu arcibiskupa Buenos Aires ako nástroj vzdoru voči korupcii a zneužívaniu zo strany vládnej diktatúry. Dal hlas tým, ktorí žiaden nemali: obetiam prostitúcie, otroctva a obchodu s drogami z chudobných štvrtí tohto hriešneho mesta. Príbeh sa uzatvára na konkláve v roku 2013, kde je jezuitský kňaz pochádzajúci z Južnej Ameriky neočakávane zvolený za nového pápeža.
Životopisná dráma vznikla spoluprácou filmárov a scenáristov z krajín Argentína, Španielsko a Taliansko. Réžiu, ktorá je pri podobných filmoch neuveriteľne dôležitá mal v tomto prípade na starosti Beda Docampo Feijóo. S ľútosťou ale musím zhodnotiť, že to dopadlo príšerne.
Bohu žiaľ to vôbec nefunguje
Fanúšikov Pápeža či kresťanov film s istotou osloví a jeho portrét na plátne aj poteší. Spracovanie a snímka ako celok ale podľa môjho názoru jednoducho nie je hodné osobnosti, ktorej príbeh rozpráva. Ak si okrem príbehu a hereckých výkonoch potrpíte aj na filmovom umení samotnom, celkom určite zaplačete. Rovnako to platí aj pre technické spracovanie, atmosféru, a celkový dojem, ktorý vám skazí hneď niekoľko vecí súčasne. Chaotické preskakovanie udalostí hore dole vyplnené nezáživnými a pre diváka nezaujímavými bočnými scénami a dokonca aj celými príbehmi by jednoducho do životopisnej snímky patriť nemali.
Film by som prirovnal k zbierke myšlienok, podporené rôznymi zaujímavými úvahami Františka samotného. Snímka samotná jednoducho vo svojom jadre nenesie žiadnu hlbšiu či vážnejšiu polemiku, hoci súčasný Pápež ju v skutočnosti sám vytvára. Zároveň nám snímka neodhalila nič nové, čo by bežný človek o svätom otcovi ešte nevedel – ba naopak toho mnoho dôležitého vynechala. Namiesto Františkovej nepopierateľnej láske ku koláčom, ktorej bolo venované naozaj príliš veľa minút nám mohol film lepšie opísať napríklad situáciu politického režimu v Argentíne.
Aby si niektorí z vás nemysleli, že sa do týchto vecí jednoducho nevyznám, môj názor zdieľajú napríklad aj miestne médiá (napríklad denník El País). V Argentíne sa film totiž do kín dostal už rok a pol dozadu a nejaký závratný ošiaľ nespustil. Snímka je natočená podľa knižnej predlohy Elisabetty Piqueovej a práve v tom je najväčšia chyba. Po zhliadnutí sa vás zmocní pocit, že ste sa pozerali na nedostatočne informovaný dokument, nie na celovečerný film. Prinajlepšom by sa toto čudo dalo považovať za nevšednú reportáž z náhodných ústrižkov života Pápeža Františka.
Herecké obsadenie
Svätého otca samotného stvárnil herec Darío Grandinetti, ktorý sa naučil predstierať bolesť bedrového kĺbu starca naozaj presvedčivo. Svoju rolu zvládol naozaj skvelo. Scény, v ktorých divákom predával myšlienky Pápeža sú tými, čo aspoň trochu film zachránili. V hlavných úlohách si okrem rodeného Argentínca zahrali aj Silvia Abascal a Anabella Agostini. Ich postavy boli taktiež chválitebne stvárnené. Kameň úrazu však tvoria vedľajšie postavy, ktoré tiež neboli zahrané zle.
Postavičky, ktoré sa vo filme na chvíľu objavili iba preto, aby otestovali vytrvalosť a dobrotu našich superhrdinov pôsobili až komicky. Z ničoho nič prichádza na plátno plytká a nepresvedčivá postava, ktorá je v morku kostí tak zhnitá, ako satan samotný. Jedna z hlavných postáv sa s ňou okamžite a sebaisto, priam nebojácne vysporiada a svet je opäť krásny. Ide o lenivú cestu, ako divákovi pomocou bezcenných figúrok zdôrazniť duchovnú čistotu hlavných postáv. Taktiež som mal občas pocit, že kameraman mal až príliš glgov vody vína, v mnohých scénach bolo totiž zle zaostrené.
Zhrnutie
Nefungovalo to. Ako tak teraz rozmýšľam, snímka neosloví ani kresťanov či fanúšikov Františka. Ak máte záujem sa o súčasnom svätom otcovi niečo nové dozvedieť, alebo si len pozrieť jeho životný príbeh v skratke, nič z toho v tomto filme nehľadajte. Z hľadiska filmového umenia a technickej stránky je snímka natočená naozaj biedne. Jediné, čo túto životopisnú drámu aspoň z časti zachraňuje sú scény, ktoré stoja na myšlienkách a úvahách Pápeža. „Musím sa priznať, že pri filme som sa naozaj modlil. Modlil som sa, nech už konečne skončí.“ Pre mnoho zlých a málo dobrých dôvodov dostáva film Pápež František: Modlite sa za mňa hodnotenie 4,5/10.
