Peninsula RECENZIA

Peninsula RECENZIA – Keď už máme pocit, že sme v zombie hororoch videli všetko, zrazu príde niečo ako Vlak do Pusanu. Tento nadupaný kórejský akčný horor z roku 2016 zaujal najmä svojim nápadom a dravou réžiou. Takmer celý film sa odohráva vo vlaku, ktorý je plný krvilačných zombíkov. Film zožal veľký úspech a pokračovanie na seba nenechalo dlho čakať.

O réžiu a scenár druhého dielu sa postaral opäť Sang-ho Yeon. V hlavných rolách uvidíme nové tváre, ako napríklad Dong-won Kanga, Jeong-hyeon Lee, Ree Lee, alebo Hae-hyo Kwona. Režisér Yeon sa rozhodol ísť úplne iným smerom. Nejde o priame pokračovanie príbehu Vlaku z Pusanu, ale skôr o nový príbeh odohrávajúci sa vo svete, ktorý dostal zombie nákazu ako tak pod kontrolu. Dočkali sme sa teda dôstojného pokračovania?

Mesto mŕtvych

Od vypuknutia zombie nákazy, ktorá položila celý svet na kolená, ubehli už 4 roky. Ľuďom sa podarilo dostať tento vírus ako tak pod kontrolu. Niekoľko zamorených a zdevastovaných oblastí bolo uzavretých do večnej karantény. Bývalý vojak Jung-seok (Dong-won Kang) a jeho dlho odcudzený brat dostanú jedinečnú, avšak nebezpečnú príležitosť. Je im ponúknutá misia vrátiť sa na zamorený kórejský polostrov Peninsula.

Dôvod? Nachádza sa tam dodávka, ktorej náklad obsahuje 20 miliónov amerických dolárov. Spolu s niekoľkými odvážlivcami sa napriek všetkým zákazom a výstrahám vydávajú do mesta mŕtvych. Postupne zisťujú, že hordy nenásytných nemŕtvych nie sú to jediné a možno ani to najnebezpečnejšie, čo im pôjde po krku. Na tomto polostrove totižto stále žijú aj ľudia. Alebo skôr len to, čo z nich ostalo.

Premrhaný potenciál

V prvom rade by som rád zhodnotil, že sa režisér Sang-ho Yeon vydal tou správnou cestou, keď sa rozhodol natočiť úplne iný, nový príbeh z toho istého sveta. Priame pokračovanie Vlaku do Pusanu by nefungovalo, keďže ten konkrétny film stojí čisto na svojom koncepte. Peninsula pripomína svojím príbehom a atmosferickým vyznením klasiku osemdesiatych rokov režiséra Johna Carpentera – Útek z New Yorku.

Hlavný hrdina vyslaný do postapokalyptického temného mesta, nebezpečenstvo na každom rohu, večná tma a šialená skupina ľudí, ktorá toto mesto obýva. Vidíme tu aj inšpiráciu sériou Šialený Max, ale k tomu sa ešte dostanem. Peninsula začne pomerne silne. Do deja sme vrhnutí veľmi agresívnym a emocionálnym spôsobom. Potom príde nejaké to predstavovanie hlavných postáv a ide sa na vec.

Cesta na zombie polostrov má silnú postapokalyptickú atmosféru. Všade vidíme trosky, potopené lode, ruiny, zničené cesty. Režisér Sang-ho-Yeon si dáva načas, nesnaží sa nás hneď bombardovať akčnými scénami. Necháva nás vstrebať pocity z tohto miesta. A funguje to. Prvý akt prisľubuje ďalší kvalitný zombie horor. Avšak potom príde prvá akčná scéna v podobe „efektného“ úniku autom pred nakazenými. Preboha. Film sa v sekunde zmení na hru pre PlayStation 2.

Digitálne peklo

Vizuálne efekty sú v tomto filme až šokujúco zlé. Najhoršie na tom je, že si to tvorcovia akoby ani neuvedomovali. Táto akčná scéna trvá asi 5 minút a tvári sa, ako to najlepšie z filmu Baby Driver režiséra Edgara Wrighta. Od tejto pasáže ide film dole vodou. Scenár je extrémne hlúpy a postavy sú nefunkčné. Film ich predstaví v jednej scéne a v tej druhej sa už pozeráme na ich veľké emocionálne momenty, akoby nám už na nich malo záležať.

Film sa začne čoraz viac niesť v otrasne digitálnom duchu. Áno, aj Vlak do Pusanu mal pár zlých efektov, ale celková kvalita filmu ich prekryla. V Peninsule nie je nič, čo by toto odporné spracovanie urobilo odpustiteľným. S každou ďalšou minútou je film horší a horší, až príde finále. Finále v podobe takmer 15-minútovej autonaháňačky naprieč postapokalyptickým mestom, ktorá je výrazne inšpirovaná diskutabilne najlepším akčným filmom za posledných 10 rokov – Šialený Max: Zbesilá cesta.

Celé finále je tak šokujúco zlé, až stojí za pozretie. Naozaj. Neveril som vlastným očiam na čo sa pozerám. Je to fenomén. Celá záverečná akčná scéna a následné „emocionálne“ finále filmu je jedna z najhorších a najtrápnejších vecí, aké som v živote videl. Celé to pôsobí ako veľmi stará počítačová hra skombinovaná s extrémne prehnanou a zlou indickou telenovelou. A to bolo fakt to posledné, čo som od pokračovania Vlaku z Pusanu chcel.