Čokopoviedky – Ako superhrdinovia prežívajú Vianoce #18

Nenechajte si ujsť

Ondrej Kačkoš
Volám sa Ondrej, mám 20 rokov a na vysokej škole študujem marketingovú komunikáciu. Filmy, seriály a knihy ma sprevádzajú mojim životom odmalička. Keď netrávim čas v škole, s kamarátmi alebo s rodinou, určite ma nájdete pri pozeraní filmov.

Čokopoviedky #18

Máte pocit, že ste už starí na jedenie čokoládok z adventného kalendára? Nuž, pravda to určite nie je, nikto nikdy nebol príliš starý na jedenie čokolády. No ak máte taký pocit, otvárajte si s nami radšej náš REWIND Adventný kalendár, v ktorom sa každý deň dočkáte Čokopoviedky. Tie nám rozpovedia príbehy obľúbených superhrdinov počas vianočných sviatkov. Dnešné osemnáste okienko sa práve otvára:

Santa z krajiny Oz

„Ahoj, Strange, čo vravíš na tento vianočný večierok? Páčia sa ti ozdoby a stromček?“ opýtal sa Wong, čarodejník z pobočky v New Yorku.

„Je to fajn. Myslím, že tento rok sme sa prekonali a naša pobočka by mala byť pochválená za najlepší vianočný večierok v tomto roku,“ odpovedal kolegovi a priateľovi Stephen Strange, vedúci pobočky v New Yorku.

„Áno, všetko je v poriadku. Aj keď, asi by som ti mal oznámiť jednu nepatrnú vec, a to že akýsi mladí čarodejníci sa asi príliš opili a dole v predsieni sa predvádzajú a čarujú tam,“ zamyslene poznamenal Wong.

„Čože?! Veď som vyslovene zakázal, aby sa počas večierka používali v tejto budove kúzla. Idem ich hneď zaraziť,“ povedal rozčúlene Doctor Strange a pomocou svojho levitujúceho plášťa sa vzniesol do vzduchu a priletel do predsiene, kde traja mladí chalani skúšali nejaké čary.

„Hej, vy traja tam dole, prestaňte s tým,“ povedal tým trom čarodejníkom, no nepočuli ho. Chystal sa ich preto zaraziť.

Mladí čarodejníci po sebe hádzali rôzne kúzla a snažili sa im zároveň vyhnúť, aby ich cudzie čary netrafili. Nanešťastie pre Doctora Strangea, on sa im dostal do krížovej paľby. Podarilo sa mu síce jedno kúzlo odraziť, no dve ďalšie ho trafili do chrbta. Spadol na zem a začalo sa mu zahmlievať pred očami. Posledné, čo videl, bol Wong, ktorý k nemu pribehol a niečo na neho kričal. Potom omdlel.

Zobudil sa vo svojej izbe na posteli. Zmätene sa pozeral do stropu a rozmýšľal, čo sa to stalo. Nepamätal si toho veľa a nechápal, aké kúzla mohli spôsobiť to, že omdlel. Z myšlienok ho však vytrhlo hučanie a silný vietor, ktorý fúkal Strangeovi cez otvorené okno do izby. Išiel zavrieť okno a pri tom sa z neho pozrel von. To, čo uvidel, ho dosť prekvapilo. Vonku zúrilo silné tornádo a mierilo si to rovno k jeho čarodejníckej pobočke. Strange rýchlo zavrel okno a chytil sa niečoho pevného v izbe, pretože práve v tom momente k jeho domovu prišlo tornádu a celý ho zobralo. Strange cítil, ako sa s celou budovou krútia v tornáde, no nemal silu to zastaviť.

Netrvalo ale dlho a točenie prestalo a silný vietor vonku ustal. Strange preto opatrne prišiel k oknu a zistil, že tornádo je už preč. No on s jeho pobočkou sa už nenachádzali v New Yorku. Strange otvoril okno a za pomoci svojho čarovného plášťa sa zniesol dole. Zistil, že sa nachádza v nejakej zvláštnej krajine, ktorej jasné farby mu robili až zle na oči.

Keď sa otočil, zistil, že sem prišiel s celou pobočkou, ktorá pristála uprostred nejakého poľa. Nanešťastie, niekto v tom čase na tom poli stál, a jediné, čo z neho zostalo, boli fialové nohy a časť akejsi zlatej rukavice, na ktorej svietil zelený kameň. Doctor si uvedomil, že to je Kameň času, ktorý mával v Agamottovom oku, náhrdelníku, ktorý nosieval. Vyčaroval si preto náhrdelník a kameň do neho vložil.

Potom sa Strange rozhodol putovať ďalej, aby zistil, kde sa nachádza, no na jeho počudovanie sa okolo neho zhromaždili ľudia. Tí keď videli fialové nohy, začali sa radovať.

„Ďakujem vám, pane. Zachránili ste nás od strašného čarodejníka Thanosa, ktorý nás roky trýznil, no teraz sme konečne slobodní“ ďakovala mu jedna žena.

„Eh, prepáčte, ale čo som urobil? Čarodejník Thanos? A kde to vlastne som?“ zmätene sa pýtal Strange.

„Ste v krajine Oz, veľký záchranca, konkrétne vo Východnej krajine. Krajina Oz sa delí na päť častí, Západná a Východná krajina, v ktorých vládnu zlí čarodejníci, Severná a Južná krajina, ktorým vládnu dobrí čarodejníci, a v strede sa nachádza mesto Severný Pól, v ktorom sídli najmocnejší čarodejník Santa Claus,“ vysvetlil mu akýsi ďalší pán, ktorý sa tiež radoval zo smrti čarodejníka Thanosa.

„To si zo mňa musíte robiť srandu, že?“

„Nie, nerobí si srandu,“ povedal neznámy hlas, ktorý k Strangeovi doliehal kdesi zhora. Strange sa tam pozrel a uvidel Prastarú, jeho bývalú holohlavú mentorku, ktorá bola vedúcou pobočky v New Yorku pred ním. Teraz sa však znášala v nadýchaných žltých princeznovských šatách a s korunkou na holej hlave.

„Pán Strange, títo ľudia hovoria pravdu. Ja som čarodejnica zo Severu, zvaná aj Prastará, lebo mám už veľa rokov,“ priletela k Strangeovi a pobozkala ho na čelo. „Tento bozk ťa bude chrániť po celú cestu. Viem, že sa chceš vrátiť domov. S tým ti pomôže najmocnejší čarodejník Santa. Choď po tejto žltej ceste a nakoniec dôjdeš až do mesta zvaného Severný Pól.“

Strange si povzdychol a pozrel smerom, ktorým sa tiahol žltý chodník. Chcel poďakovať svojej mentorke alebo teda tej čarodejnici z Východu, no ona aj všetci ľudia zmizli. Strange sa preto sám vybral po žltej ceste, lebo ako čarodejnica uhádla, potreboval sa vrátiť domov.

Išiel ešte len krátky čas, keď ho cesta zaviedla k jačmeňovému poľu. Uprostred toho poľa stál strašiak, okolo ktorého lietali vtáky. Strange mu len tak zo srandy zakýval. Prekvapilo ho ale, keď mu strašiak odkýval a rozbehol sa k nemu. Strange na neho iba pozeral a čakal, čo ďalšie tento tvor urobí.

Strašiak k nemu pribehol a Strange zistil, že to je jeho starý priateľ čarodejník Mordo, ktorý bol však oblečený v oblečení strašiaka.

„Mordo, si to ty?“ opýtal sa Strange strašiaka.

„Kto je Mordo? Ja som Strašiak. A kto si ty? Ideš po tejto žltej ceste?“ spustil na neho veľa otázok. Strange zostal zaskočený, no nenechal sa úplne vyviesť z miery a odpovedal Strašiakovi Mordovi na otázky.

„Ja som Doctor Strange a mierim do mesta Severný Pól, aby som sa tam stretol s čarodejníkom Santom, ktorý mi splní želanie a pošle ma naspäť domov.“

„Mhm… To je super. A to splní ten Santa každé želanie? Pretože ja som vždy túžil po jednej veci, ktorú žiadny strašiak nemá – mozog. Vedel by mi to splniť?“

„Eh, neviem, môžeš sa ho spýtať.“

„To je úžasný nápad! Môžem ísť s tebou?“

„Ach,“ povzdychol si Strange, „môžeš.“

Strašiak Mordo bol celý šťastný a spolu išli ďalej po žltej ceste. Opäť išli nejakú chvíľu a prišli do neveľkého lesíka, v ktorom videl niekoľkých drevorubačov. Zaujal ho však jeden kovový, ktorý stál pri strome so sekerou nad hlavou, no nič nerúbal, len tam stál ako skamenený.

„Na čo zízaš, chlap v maškarnom odeve?“ nahnevane sa ho opýtal drevorubač, ktorý bol celý z kovu. Podľa Strangea však vyzeral úplne ako Tony Stark v obleku, no ako pochopil, v tejto krajine ho pravdepodobne nikto zo známych nepozná, tak sa hral, že ani on nepozná jeho.

„Kto si, kovový muž? A prečo stojíš so sekerou a nerúbeš drevo?“ opýtal sa ho Strange.

„Som Iron Man, nie je to zjavné? A prečo tu stojím? No lebo začalo pršať a každý predsa vie, že keď kov zmokne, zhrdzavie. Potreboval by som, aby ma niekto naolejoval olejničkou, ktorú mám pri nohách.“

Strange sa rozhodol tomu úbohému železnému tvorovi pomôcť a naolejoval mu kĺby, vďaka čomu sa opäť vedel Iron Man hýbať.

„Ďakujem ti, človeče. Ten strašiak je tu s tebou? A kamže to máte namierené?“

Strange mu podobne ako Strašiakovi Mordovi vysvetlil jeho plán cesty, čo Iron Mana zaujalo.

„Chem ísť s vami. Santa by mi totižto mohol dať srdce, aby som konečne mohol cítiť emócie.“

Strange nie veľmi nadšený súhlasil a trojica pokračovala ďalej po žltej ceste cez les. Les začal hustnúť, tmavnúť a začal byť strašidelný. Trojica spomalila a pri každom prasknutí sa mykla. Preto ich vystrašilo, keď oproti sebe na ceste videli človeka. Ten sa k ním pomaly približoval. Trojica sa ho najprv zľakla a bola pripravená bojovať, no keď ho uvideli, hneď ich to prešlo. Na ceste totižto Strange uvidel ďalšieho známeho – ustráchaného Bruca Bannera.

„Prepáčte, ale… ale neviete, kde to som?“ opýtal sa vystrašene Bruce.

„Ideš presne opačným smerom ako leží mesto Severný Pól,“ povedal Strange a už tretíkrát vysvetľoval, kto je, kam ide a čo tam chce dosiahnuť.

„Hmm, to znie dobre. Mohol by som ísť s vami a poprosiť Santu o to, aby mi dal odvahu?“ ostýchavo sa opýtal Bruce.

Strange sa chytil unavene za hlavu, no prikývol, že súhlasí a táto zvláštna štvorica sa pobrala ďalej cez hustý tmavý les. Prešli ešte hodný kus cesty, keď si zrazu všimli, že les končí a oni vyšli do zasneženej krajiny, ktorú pretínal žltý chodník končiaci v rušnom meste.

„To musí byť to mesto Severný Pól,“ poznamenal Strašiak Mordo a ukázal smerom k mestu.

„Áno, to bude ono,“ dal mu za pravdu Strange.

Netrvalo dlho a došli do mesta. V meste podobne ako okolo neho bolo veľa snehu. Po meste pobehovali normálni ľudia, no aj škriatkovia známi hlavne z kníh a televízie, no tu boli skutoční. Strange jedného z nich zastavil.

„Prepáč mi, ale kde nájdeme Santu?“ opýtal sa ho.

„Pôjdete rovno, potom zabočíte doľava a nakoniec po schodoch hore do Santovho paláca. Bude vás očakávať,“ odpovedal s úsmevom.

„Ako to myslíš, že už o nás bude vedieť?“ opýtal sa škriatka, no ten už utekal ďalej.

Naša štvorica hrdinov sa teda vybrala podľa týchto súradníc a došli až do obrovského paláca, ktorý vyzeral ako vianočné cukrovinky. Vošli dnu, prešli cez veľkú chodbu plnú obrazov rôznych ľudí až došli do veľkej sály, ktorá bola plná darčekov. V nich sa prehraboval slávny Santa.

„Zdravím vás, pútnici,“ odtrhol Santa oči od práce a prišiel pozdraviť svoju návštevu.

„Teší nás, Santa. Ja som Doctor Strange a toto sú Mordo… Strašiak Mordo, potom Iron Man a nakoniec Bruce Banner,“ predstavil ich Santovi.

„Zrejme odo mňa niečo potrebujete, keď ste sem prišli,“ žmurkol na  nich Santa.

„Nuž, každý z nás niečo potrebuje. Strašiak by chcel mozog, aby vedel rozmýšľať, Iron Man by chcel srdce, aby nebol iba robot bez emócií a Bruce Banner by chcel odvahu. A ja by som sa chcel dostať domov. Som tam totižto potrebný, ochraňujem našu Zem pred magickými hrozbami.“

„Nuž, mám pre vás dobré správy,“ prehovoril Santa. „Všetky želania vám viem splniť. Budem za to však potrebovať jednu protislužbu. Ako ste povedali, pán Strange, ste najlepšou zbraňou proti magickým problémom. A my tu máme ešte jeden magický problém. V Západnej krajine vládne jeden zlý čarodejník, ktorí robí zle obyvateľom krajiny Oz. Žiadam ťa preto o to, aby si ho odtiaľ vyhnal.“

Strange sa zamyslel, no nakoniec prikývol a otočil sa na svojich spoločníkov.

„Vy tu počkajte, ja tam zaletím a vybavím ten problém. Potom sa vrátim a Santa nám splní naše želania,“ povedal Doctor Strange, vyletel do vzduchu a zamieril si to smerom na západ. Keď preletel cez hranicu Západnej krajiny, hneď pocítil to, že prišiel na územie čarodejníka. Netrvalo dlho a našiel čarodejníka zo Západu. Bol to jeho starý nepriateľ Dormammu.

„Kto si?!“ zaručal obrovský Dormammu smerom k letiacemu Strangeovi. Strange pristál na zemi pred ním, otvoril Agamottovo oko, obtočil si jeho silu okolo ruky a prehovoril.

„Som Doctor Strange a prišiel som vyjednávať!“ zakričal Strange a tváril sa vážne, no vo vnútri sa usmieval.

„Ty obyčajný smrteľník! Čo si to dovoľuješ! Si chodiaca mŕtvola!“ zrúkol Dormammu a vyslal prúd temnej energie, ktorý prepichol Strangea a zabil ho. Tým však spustil časovú slučku.

„Dormammu! Prišiel som vyjednávať!“ opäť začal novú časovú slučku Doctor Strange.

Takto sa to opakovalo nespočetne veľakrát. Dormammu Strangea zabíjal, no ten sa vždy zas a znova zhmotnil. Nakoniec to Dormammua prestalo baviť.

„Čo odo mňa chceš, smrteľný čarodejník?“ nahnevane sa spýtal Strangea Dormammu.

„Odíď z tejto zeme, Dormammu, a nechaj týchto ľudí žiť normálny životom. Ja ťa potom prepustím.“

„FAJN! Máš to mať, ty komár!“ zakričal Dormammu a odišiel z krajiny Oz.

Strange zrušil časovú slučku a vrátil sa do mesta a do paláca, v ktorom býval a pracoval Santa.

„Tak ako? Podarilo sa?“ opýtal sa Santa.

„Čarodejník zo Západu vám už starosti robiť nebude.“

„Výborne. Ďakujeme, Doctor Strange. A teraz je rad na mne,“ povedal Santa a prišiel k Strašiakovi Mordovi. „Strašiak, ty chceš mať mozog, všakže?“

„Áno, pane.“

„Nuž, tak zo seba daj dole oblečenie.“

Strašiak Mordo sa začudoval, no vyzliekol sa. Stál tam nahý.

„Nuž, Mordo, ako môžeš vidieť, nie si strašiak, si človek ako každý iný. A keďže si človek, máš mozog,“ povedal Santa.

Mordo sa pozrel na seba, potom na Santu, zas na seba a na tvári sa mu objavil úsmev. Začal skákať od radosti.

„Iron Man, ty by si chcel mať srdce. Príď teda bližšie ku mne,“ otočil sa teraz smerom k Iron Manovi. Ten pristúpil bližšie.

„Áno, Santa.“

„Tak stlač gombík, ktorý máš na hlave,“ povedal mu Santa. Iron Man to teda skúsil. Stlačil gombík a na jeho počudovanie sa brnenie spredu otvorilo a z brnenia vypadol človek.

„Ja som človek?“ zmätene na seba pozeral Iron Man.

„Áno, Tony Stark. Roky dozadu si zostal zavretý v obleku a zabudol si na to, že si človek. Preto si myslel, že nemáš emócie a srdce, no ty ho máš, len si na to zabudol,“ žmurkol na neho Santa.

„Ďakujem vám, Santa,“ natešene povedal Tony a vybehol von z paláca.

Na rade bol Bruce Banner. Santa k nemu pristúpil, nič nepovedal a dal Bannerovi facku. Bruce sa zadivil, no potom sa naštval a premenil sa na nahnevané obrovské zelené monštrum menom Hulk. Hulka zareval, schytil Santu a hodil ho cez celú miestnosť.

„Nemáš zač, Bruce. Chcel si byť odvážny, no odvaha v tebe vždy bola. Bolo nutné ju len v tebe prebudiť,“ povedal Santa Hulkovi z druhej strany miestnosti, kde sa pomaly snažil pozviechavať zo zeme.

„Nezabudnite na mňa, Santa. Chcem sa dostať domov. Ako to teda spravíme?“ opýtal sa Strange Santu, keď k nemu prišiel.

„Doctor Strange, hovorí ti niečo pojem multivesmír? Takto si sa dostal aj sem. Tvoji dvaja žiaci omylom vytvorili kúzlo, ktoré umožňuje cestovať naprieč rôznymi paralelnými vesmírmi. A teraz ustúp,“ povedal Santa, začal krúžiť rukami a vytvoril pred Strangeom portál zo snehu.

„Ďakujem vám, Santa. Nikdy by mi ani nenapadlo, že by sa dalo cestovať naprieč alternatívnymi vesmírmi. Myslím, že som si vďaka vám našiel kúzlo, ktorého štúdiom si vyplním budúce mesiace,“ povedal Strange a žmurkol na Santu. Santa mu zakýval, zasmial sa a Strange vošiel do čarovného portálu.

KONIEC

Pokiaľ si chcete prečítať aj ďalšie Čokopoviedky, navštívte náš REWIND Adventný kalendár a každý deň až do Vianoc si otvorte jeden unikátny príbeh.

Zdroj: Ondrej Kačkoš

Mohlo by sa ti páčiť

Pridaj komentár

Najnovší obsah