Vystrašil nás nový horor zo sveta „The Conjuring“ až do morku kostí? | Kliatba kvíliacej ženy RECENZIA

Áno, horor Kliatba kvíliacej ženy (The Curse of La Llorona) je súčasťou sveta „V zajatí démonov“. Síce nebol priamo prezentovaný podobne ako Annabelle alebo Mníška, no do tejto populárnej hororovej série patrí. Už pred nejakým časom sme sa dozvedeli, že La Llorona existuje v rovnakej kontinuite s démonom Valak alebo s vražednou bábikou Annabelle.

Na filme je to samozrejme poznať, keďže sa pevne drží šablóny, ktorú ešte s filmom V zajatí démonov udal režisér James Wan. To v preklade znamená, že neprináša takmer žiadnu originalitu a tieto otrepané hororové triky sme videli už mnohokrát. Dokázalo to však bežného fanúšika hororu uraziť?

Kliatba kvíliacej ženy RECENZIA

Na začiatok si trochu objasnime príbeh. Ten je zasadený do roku 1973 v americkom meste Los Angeles. Nasleduje trojčlennú rodinku, ktorej hlavou je sociálna pracovníčka Anna Garcia (Linda Cardellini). Pri jednom z jej prípadov sa dozvedá o La Llorone, mexickej legende o matke, ktorá v minulosti utopila svoje dve deti a neskôr spáchala samovraždu.

Jej kliatba ju teraz stále drží v našom svete a odkázaná na braní cudzích detí. Tento osud teda očakáva aj Annu a jej dve deti Samanthu (Jaynne-Lynne Kinchen) a Chrisa (Roman Christou). Dokáže sa táto nevinná rodinka vymaniť z prekliatia kvíliacej ženy?

Na režisérskej stolička sedel nováčik Michael Chaves, ktorý doteraz nikdy nerežíroval celovečerný film. Kliatba kvíliacej ženy je teda jeho režisérskym debutom. Zaujímavosťou je, že mu štúdia Warner Bros. a New Line Cinema naozaj veria. Na starosť mu totižto dali aj film V zajatí démonov 3, ktorý uvidíme už budúci rok.

No a pokiaľ bol tento horor jeho „skúškou“, tak sa o pokračovanie série V zajatí démonov právoplatne bojíme. Jednoducho, režisér stavil na istotu a použil každý lacný trik, ktorý našiel v knižnici hororov. Škrípavé dvere, vŕzgavá podlaha či blikajúce svetlo, po ktorých nasleduje očakávaný jump scare? Bohužiaľ, presne na tomto je postavený celý film.

Film ako stvorený pre konzumentov

Treba si však uvedomiť to, pre ktorú cieľovku je tento film natočený. Je ako stvorený pre takzvaných konzumentov, ktorí si kupujú lístok na jazdu strašidelným domom. Bez akejkoľvek mrazivej atmosféry sa im stačí párkrát vyľakať a zasmiať sa na plytkom scenári plnom otrepaného klišé. O ten sa postaralo duo Mikki Daightry a Tobias Iaconis, ktorí majú na konte len tohtoročnú romantickú drámu Five Feet Apart.

Štúdio tentokrát nestavilo na ich známe hororové mená ako James Wan či Gary Dauberman, čo je veľká škoda. Pokiaľ si teda odmyslíme naozaj nepodarené dialógy a zameriame sa na tú strašidelnú stránku, tak sme sa párkrát naozaj vyľakali. A to je predsa posolstvom hororu, no nie?

Podobne ako pri ostatných hororoch, veľmi dôležitou súčasťou je mix zvuku. Kliatba kvíliacej ženy teda často stavia na úplnom tichu, ktoré pomáha dotvoriť napätie a neistotu. Toto ticho neskôr dopĺňa mrazivá hudba od skladateľa Josepha Bisharu, ktorý sa postaral aj o soundtracky sérií ako V zajatí démonov, Annabelle či Insidious.

Po vizuálnej stránke sa režisér drží štandardov série, ktoré vždy fungovali a naďalej aj fungovať budú. Už predošlé filmy totižto udali prácu s kamerou, ktorá nás najlepšie udrží v napätí. Tempo príbehu taktiež stavilo na neomylnú klasiku, kde sme sa v prvých dvoch tretinách postupne ľakali, zatiaľ čo posledná tretina nám priniesla akčnú sekvenciu.

Zhrnutie

Všetko toto zapadá do šablóny série „V zajatí démonov“, aj keď bol tento film prezentovaný ako samostatná jednotka. Producent James Wan však z tohto filmu spravil spin-off pridaním jednej spoločnej postavy. Bežný fanúšik hororu teda odíde z kina spokojný, keďže ide o čisto konzumentskú snímku.

Ako sme spomínali vyššie, režisér stavil na predom danú istotu a tak sme nedočkali vôbec žiadnej originality. Od nás si teda Kliatba kvíliacej ženy odnáša 5/10, keďže nás ani neohúrila, no ani neurazila. Na večerné vystrašenie v kine s kamarátmi to totižto úplne stačí…