Mank RECENZIA
Mank RECENZIA – David Fincher, režisér filmových klasík, ale aj novodobých majstrovských diel ako napríklad Sedem, Klub bitkárov a Sociálna sieť prináša po šesťročnej pauze ďalšie pozoruhodné filmové dielo. A bola to dlhá cesta. Film Mank je neuveriteľných 30 rokov vo výrobe, aj kvôli veľmi špecifickej téme a forme, ktorá vyžaduje veľký rozpočet a pre bežného diváka nie je zrovna atraktívna. Avšak streamovacia služba Netflix mu to konečne umožnila.
Ide o Fincherov veľmi osobný projekt vzhľadom na to, že sa o scenár postaral jeho zosnulý otec Jack Fincher a príbeh pojednáva o vzniku jedného z jeho najobľúbenejších filmov – Občan Kane. Tento ambiciózny projekt prilákal hneď niekoľko hereckých hviezd na čele s Garym Oldmanom, Amandou Seyfried a Charlesom Danceom. Mank má jednoducho všetky predpoklady na to, aby ohúril filmových nadšencov po celom svete.
„Volajte ma Mank!“
Hollywood 30. rokov, boj filmových štúdií o najväčšie hity a napätá politická situácia nie len v Amerike, ale na celom svete. Herman J. Mankiewicz (Gary Oldman) je brilantný kritik a scenárista, o ktorom by si veľa ľudí mohlo povedať, že má to najlepšie obdobie už za sebou. Spoločnosť mu robí jeho žena Sara (Tuppence Middleton), depresie a alkohol. Veľa alkoholu. S cynickým pohľadom na spoločnosť sa pomaly pretĺka naprieč filmovým biznisom.
Avšak jeho najnovší scenár má veľký potenciál. Navyše ho bude režírovať jeden z najväčších vychádzajúcich režisérskych talentov Orson Welles. Mank si tentokrát vezme k srdcu pravdivé spisovateľské príslovie – „Povedz príbeh, ktorý poznáš“. A to doslova. Avšak tento „príbeh“ zahŕňa životy vplyvných ľudí, ktorým sa to nebude veľmi páčiť…
Zrod filmovej klasiky
Ako sme už u režiséra Davida Finchera zvyknutí, aj Mank je brilantne spracovaným filmom. Fincher má povesť tvorcu, ktorý je posadnutý za dosiahnutím absolútneho perfekcionizmu a to sa odzrkadľuje na tomto filme. Každá jedna scéna je mimoriadne precízne nakrútená a zostrihaná. A to nie len z hľadiska autorského spracovania moderného filmu. Fincher totižto chcel, aby Mank pôsobil, že vznikol v Hollywoode 30. rokov.
Tento efekt nedosiahol iba čiernobielym spracovaním, dobovou kvalitou zvuku a staromódnymi formálnymi hrami, ale aj špecifickým rozzáberovaním jednotlivých scén. Niektoré kompozície, prechody medzi scénami a strihy ma svojou presnosťou k štýlu, ktoré napodobňujú, až milo pobavili. Je to skutočne vypiplaná záležitosť, čo dokazujú aj príbehy z natáčania, v ktorých herci tvrdia, že niektoré pasáže sa natáčali na vyše 200-krát.
Osobne ma najviac ohúrili všetky intímne dialógové scény medzi Mankom a herečkou Marion Davies (Amanda Seyfried). Ich zoznámenie uprostred nakrúcania westernu, prechádzka zoologickou záhradou, alebo piknik pod korunami stromov. Tieto časti sú svojou atmosférou a spracovaním čistým filmovým potešením. Čo ma privádza k hereckým výkonom, i keď je už unavujúce písať o tom, aký je Gary Oldman výborný. Vyzerá to tak, že si ide po ďalšieho Oscara.
Jeho opilecký monológ je hereckým koncertom, na ktorý sa len tak nezabúda. Do postavy sa mu podarilo priniesť ľudskosť a sympatiu. Za spomenutie stojí aj soundtrack Trenta Reznora a Atticusa Rossa, ktorý ide taktiež ruka v ruke s dobovou atmosférou Hollywoodu 30. rokov. Hlavný hudobný motív je chytľavý a zvláštnym spôsobom záhadný. Mank je filmom, ktorý nie je len o vzniku scenáru k jednému z najdôležitejších filmov v histórii kinematografie, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.
Áno, je to jadro celého príbehu, avšak ide o typ filmu, v ktorom toho vie divák nájsť veľa. Snímka je otvorená rozsiahlejšej analýze. V pozadí prepychových večierkov plných snobov nie len z filmovej branže je cítiť silný politický kontext, cynické zobrazenie Ameriky a ľahostajnosť k zúriacej vojne za pobrežím. Jednoducho všetko, čomu sa človek ako Mank smeje priamo do tváre. Tipujem, že väčšina ľudí by sa nezhodla na téme tohto filmu, čo nemyslím ako negatívum. Mank má viac vrstiev.
Mank je taktiež rajom pre filmových znalcov, pre ktorých si Fincher pripravil obrovské množstvo filmových referencií, známych aj menej známych mien a cinefilskej sondy do dobového štúdiového systému. O všetkých týchto aspektoch vám budú filmoví vedci nadšene rozprávať v prehnaných a unavujúcich detailoch. Čo môže napovedať o problematike filmu. Jeho cieľová skupina je malá a veľmi špecifická. Obávam sa, že väčšina bežných divákov bude pokladať film za nudný, čo je v tomto prípade pochopiteľné.
Mank RECENZIA – Zhrnutie
Mank je ďalším majstrovským dielom režiséra Davida Finchera, ktoré na rozdiel od jeho predošlých úspešných produkcií ocení menej divákov. Snímka je určená najmä pre filmových nadšencov, ktorí majú túto časť kinematografie naštudovanú a budú sa rozplývať nad geniálnosťou a presnosťou jednotlivých scén. Avšak najväčším problémom filmu ostáva, že sme ho nemali možnosť vidieť na striebornom plátne. 9,5/10.
