Popravde bude väčšina záujmu o tento film prameniť z faktu, že ide o opätovnú spoluprácu dvoch veľkých umelcov. Daniel Day-Lewis, známy vďaka svojej vyberavosti, si ako svoju ďalšiu snímku zvolil nový príbeh režiséra-scenáristu Paula Thomasa Andersona. Navyše herec tvrdí, že vskutku ide o jeho labutiu pieseň, posledný výkon jeho brilantnej kariéry. Zo znelej vážnosti tak veľkej nám neostáva nič iné, než sa pýtať, či ide o správne a kvalitné zakončenie kariéry jedného z najlepších žijúcich hercov. Ešte dôležitejšie sa však musíme pozrieť na to, či Anderson opäť dokázal vypudiť našu skrytú bázeň zo života a lásky.

Niť z prízrakov RECENZIA

Musím to povedať hneď na začiatok – ide o naozaj skvostný film. Už značne dlho sa mi nestalo, že by som v kine prežil takýto úchvatný počin. Po rozvážnom zhodnotení musím uznať, že Niť z prízrakov (Phantom Thread) je kompletným dielom, ktorému nechýba nič a naopak všetkým vyniká. A práve preto si Anderson zaslúži všetok rešpekt a ešte štipku naviac. Opäť dokázal, že na povrchu príbehu nemusí vynikať nič obzvlášť zaujímavé – najdôležitejšie častokrát býva to, čo sa pod ním ukrýva. Špecifickejšie to, čo bez vlastného úsilia nenájdete. Práve preto je film o šatách nominovaný na 6 Oscarov.

Odohrávajúci sa v povojnovom Londýne päťdesiatych rokov, dej sa zaujíma o Reynoldsa Woodcocka (Daniel Day-Lewis), ktorý je uznávaným návrhárom dámskych šiat. Jeho oblečenie si mohli dovoliť len bohaté a vychované ženy, ktoré patrili do vznešeného rodu. Status génia svojho remesla si však na ňom vybral daň v podobe Woodcockovej totálnej emocionálnej prázdnoty. Bol odtrhnutý od reality každodenného života, pretože o všetko podstatné sa starala jeho asistentka Cyril (Lesley Manville) a ženy videl len ako bytosti, ktoré existujú pre jeho šaty. To však neznamená, že nejaké dámy po svojom boku nemal – stačilo však len trochu rozruchu pri raňajkách a už ju poslal preč zo svojho života.

Keď v kaviarni v západnom malom mestečku do ktorého chodieva pravidelne objavil mladú, hanblivú a nešikovnú čašníčku Almu (Vicky Krieps) a rozhodol sa pozvať ju na večeru, ešte sám netušil, s čím sa zahráva. Táto zdanlivo neškodná submisívna žienka rýchlo pochopila pravidlá vzťahu s Reynoldsom a rozhodla sa svojim spôsobom bojovať za to, aby neskončila ako jej predchodkyňa.

Komplexná hra

Váham film označiť ako romantický či milostný príbeh. Zjavne aj Anderson zamýšľal, aby sme sa na vzťah medzi Reynoldsom a Almou pozerali ako na jednu veľkú hru. Hru, ktorá spočíva v tom, že jeden z nich musí nájsť spôsob, ako prinútiť toho druhého učiniť rozhodnutie, ktoré ich lásku roztriešti alebo upevní. Reynolds je nezaujatý. Zdanlivo preto, lebo sa bojí lásky a narušovania svojej rutiny – a možno z opačného dôvodu. Novo objavený pocit sebaúcty v Alme vyvoláva pocit, že musí prinúťiť Reynoldsa odhodiť zbroj a opäť ju považovať za svoju prioritu. Možno má však na svoje správanie vcelku rozdielne dôvody. Na tie však väčšinu času nahliadnuť nemôžeme, pretože väčšina filmu je dôkladne zorchestrovaná tak, aby sme sa cítili bezmocne.

Keď sa však táto abstraktná atmosféra na chvíľu rozplynie a príde extrémne zmyselný moment, ktorý nás úplne pohltí, máme pocit, akoby nás všetky nahromadené emócie z predchádzajúcich momentov zavalili koncentrovane, naraz. A práve tieto momenty sú jedinými vo filme, kedy sa dočkáte odpovedí. To presne je dôvodom, prečo je tento príbeh tak bizarne úzkostlivý, na oplátku zaujímavý a v konečnom dôsledku ohromujúci.

Pri pozeraní ste len svedkami. Vidíte, ako sa postavy vyvíjajú, spoznáte podstatu ich hádok, dokonca aj dozriete na to, ako spolu vychádzajú či naopak jeden druhému vyjadrujú chladnosť a zbadáte všetky úžasné rozhodnutia, ktoré musia na svojich spoločne-prepojených cestách učiniť. Anderson vás však nebude ani na moment kŕmiť lyžicou. Miesto toho sa budete musieť sami seba pýtať a prísť na to, čo sa presne odohráva v ich mysliach. A práve s tým sa budete musieť zmieriť, ak sa zamýšľate nad návštevou kina. Film dokonca ani neukáže, či jeden druhého skutočne milujú. Do istej miery sa len dozvieme, že potrebujú nájsť spôsob, akým sa môžu milovať.

Herecká brilantnosť

Daniel Day-Lewis je aj v tomto filme na úrovni svojho zvyčajného herectva. Rolu posadnutej a zreteľne ranenej osobnosti, ktorá je znechutená myšlienkou, že niekto zasahuje do jeho práce, ale zároveň toho niekoho stratiť nechce, zahral absolútne perfektne. Nemôžem povedať, že by si nezaslúžil vyhrať tohtoročnú cenu Akadémiu za Najlepšieho herca v hlavnej úlohe. Bez pochýb šlo o extrémne náročnú úlohu. Dôležité bolo zahrať sebavedomie a zapálenie, skombinovať to s načasovaným ladným humorom, no zároveň zobraziť fyzickú a predovšetkým mentálnu slabosť, ktorú človek ako tento vyjadruje len neverbálne. Do bodky sa však vyplnili všetky predpoklady, ktoré môžete od herca tohto kalibru mať.

Nádhernou súčasťou filmu bola samozrejme aj Vicky Krieps, ktorá stvárnila jedinečnú Almu. Jej úloha nebola o nič jednoduchšia, ako tá, ktorú získal titulný muž. Jej postava musela mať chvíle zraniteľnosti, sebavedomia, radosti i smútku. Predovšetkým však musela byť submisívna, avšak pomstychtivá a chladne neľútostná. Na plátne po boku jedného z najlepších žijúcich hercov však vôbec nezaniká. Podobne skvelá bola aj Lesley Manville, ktorej praktickosť a až mechanická osobitnosť ovládala scény, ktoré jej patrili.

Povrchové, nie povrchné umenie

Iba vyzdvihujúc úžasné výkony hercov treba vychváliť skvelú réžiu a prácu s kamerou Andersona. Film je vcelku dlhý, pre niekoho až príliš – žiaden snímok však nie je vyplýtvaný, pretože každý z momentov slúži na postup príbehu. Či už natiahnutím pohľadu, pozeraním do prázdnoty alebo scénou, ktorá zdanlivo nemá žiaden účel, nádherné a štýlové zábery len utvrdzujú a rozvíjajú to, na čo sa pozeráme. A verte mi, ide o naozaj skvelý zážitok. Porovnávam síce nerád, no ak sa vám páčil počin Majster, novinka Niť z prízrakov je práve pre vás.

Rovnako ako kamera, aj hudba slúži na ešte lepšie zasadenie do deja a obdobia filmu. O krásne piano a orchester sa postaral skvelý Jonny Greenwood, ktorý dokázal zachovať jednú tému a meniť ju podľa burácajúceho sa stavu vzťahu hlavných postáv. Ako som vravel na začiatku, tento film je kompletným dielom. Byť obrazom, na plátno sa zmestí ešte omnoho viac farby rôznych odtieňov. Každým ďalším ťahom štetca by však stratil na kráse a emocionálnej komplexnosti.

Zhrnutie

Bizarný, znepokojivý, nádherný, úzkostlivý a v konečnom dôsledku ohromujúci – presne taký je film Niť z prízrakov. Ide o jeden z najlepších počinov, ktoré som v poslednej dobe videl. Ak ste fanúšikom Paula Thomasa Andersona, Daniela Day-Lewisa, komplikovaných príbehov, psychologických drám alebo len nádherného umenia, môžem vám len s radosťou odporučiť zájsť do kina. Každý steh je perfektný. Z nevídanej kompletnosti a mojej nemožnosti nájsť zreteľné či príliš veľké chyby dostáva film Niť z prízrakov hodnotenie 9,5/10.