Udieralo kladivo na čarodejnice aj u nás rovnako silno, ako v neslávne slávnom Saleme? Prezradí zaujímavá prednáška

Nenechajte si ujsť

Adam Martiš
Volám sa Adam, mám 21 rokov, na vysokej škole študujem masmediálnu komunikáciu a som milovníkom filmov, seriálov, hier a popkultúrneho obsahu. Zaujímam sa aj o technológie, hudbu, módu či šport - celkový rozhľad je u mňa na prvom mieste.

Nazrite do kapitoly našej histórie, ktorú nenájdete v dejepise! Dokázali zmariť úrodu, pripraviť kravu o mlieko, ba dokonca privolať hromy, blesky. Bosorky, strigy, čarodejnice – ženám, a dokonca i mužom, ktorí vytŕčali z priemeru v dávnych časoch prisúdili status týchto magických bytostí. Dnes by sme sa nad tým mohli pousmiať, ale v minulosti ich neraz čakal krutý osud. Ako však vznikol kult čarodejníctva? Odkiaľ sa na našom území vzali povery o vedmách či strigôňoch? Ktoré lokality na Slovensku sú dodnes považované za bosorácke územia?

Oprášte si almanachy a vstúpte v pondelok 18. októbra v košickom Kine Úsmev a vo štvrtok 28. októbra v bratislavskom V-klube do zakázanej sekcie našej knižnice! V pútavej prednáške uznávanej etnologičky a historičky Kataríny Nádaskej doplníme naše znalosti čarodejnej minulosti a skúsime spolu pohľadať odpoveď na otázku, či existujú bosorky a bosoráci aj v súčasnosti.

prednáška dejiny čarodejníctva
Zdroj: kulturmarket.sk

Na Islande bolo vraj za vykonávanie mágie odsúdených viac mužov ako žien. Ako tomu bolo u nás? Bola mágia čisto ženskou záležitosťou?

Katarína Nádaská: Mágii sa samozrejme venovali muži aj ženy. Zatiaľ čo tzv. vysokej mágii sa viac venovali muži, nižšej mágii, zvanej aj ľudovej, zase viac ženy. V bývalom Uhorsku máme tiež niekoľko prípadov, keď boli z čarodejníctva obvinení muži. Je zaujímavé, že väčšina mužov nebola upálená, ale boli len vyšľahaní metlou a mali zákaz zdržiavať sa na mieste svojho pôvodného bydliska. Pri vypočúvaní obyčajne muži tvrdili, že ich na čarodejníctvo naviedli ženy.

Ako ďaleko u nás siahajú dejiny viery v nadprirodzeno?

Katarína Nádaská: Už pračlovek uctieval hrom, blesk, teda tie úkazy, ktoré si nevedel vysvetliť vtedajším chápaním, tak sa v určitom dejinnom období uctievali aj ženy – matky, pretože boli schopné priviesť na svet nový život.

Čo musel človek robiť, aby bol podozrievaný z bosoráctva?

Katarína Nádaská: Ľudia mali strach pred chorobami, ktoré znenazdajky postihli určitú komunitu alebo zvieratá, čo obyčajne pripisovali na vrub bosorákom. Často sa za bosorákov označovali ľudia, ktorí sa venovali liečeniu humánnemu, či veterinárnemu, prípadne sa svojim spôsobom života vymykali bežnej populácii ľudí. V časoch prenasledovania bosoriek, teda v 16. až 18. storočí, sa mohlo toto obvinenie dotknúť kohokoľvek, na koho prišlo udanie z bosoráctva.

prednáška dejiny čarodejníctva
Zdroj: kulturmarket.sk

Akým trestom čelili obžalovaní z čarodejníctva? Mohli svoje meno očistiť?

Katarína Nádaská: Pokiaľ našli 12 ľudí, ktorí sa zaručili, že vedú čestný život, dalo sa obvinenie zmierniť, ale obyčajne obvinení z bosoráctva boli upálení na hranici, prípadne podrobení ordáliám. Ako menej závažné bolo vyhnanie z mesta. Mnohí obvinení z bosoráctva boli podrobení tortúre, ktorú neprežili, alebo sa pod jej tiahou priznali k všetkým bodom obžaloby.

Kedy v našich končinách prebiehal hon na čarodejnice a čo bolo podnetom na jeho ukončenie?

Katarína Nádaská: V Uhorsku bol hon na čarodejnice miernejší než napríklad v Nemecku, samozrejme viacero prípadov sa odohralo v Bratislave, Krupine, Košiach a to najmä koncom 17. storočia a v prvej polovici 18. storočia. Prenasledovanie bosoriek v Uhorsku a v celej monarchii ukončila Mária Terézia v roku 1756.

Ľudová mágia a kúzla lákajú čoraz viac ľudí. Prečo si myslíte, že tomu tak je? Sledujete vo svojom výskume určitý návrat k starým rituálom?

Katarína Nádaská: Mágia je plná prastarých rituálov a aj v súčasnosti má svojich fanúšikov (mágov a konzumentov mágie). Väčšina magických praktík a rituálov je stará niekoľko stáročí. Mágia v zásade sľubuje pre človeka získanie jeho túžob a naplnenie jeho želaní. Preto stále funguje.

Mgr. Katarína Nádaská, PhD.

Mgr. Katarína Nádaská, PhD.
Mgr. Katarína Nádaská, PhD.; Zdroj: kulturmarket.sk

Je oceňovaná etnologička a historička, ktorá sa špecializuje na náboženskú etnológiu, etnomedicínu, mágiu a démonológiu, stredouerópske kontexty ľudovej kultúry a vizuálnu antropológiu. Vyštudovala odbor etnológia – história na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala nielen na svojej alma mater, ale aj na ďalších univerzitách. Absolvovala viacero vedeckých stáží na európskych univerzitách, pracovala ako kurátorka a literárna historička v Múzeu mesta Bratislava aj ako odborná vedecká pracovníčka v Divadelnom ústave v Bratislave.

V súčasnosti pôsobí ako odborná pracovníčka v samospráve, venuje sa historickému poradenstvu pre oblasť masmédií a filmu, prednáša na viacerých univerzitách na Slovensku i v zahraničí. Je autorkou viacerých monografií, vedeckých štúdií a popularizačných článkov, a tiež spoluautorkou etnologických filmových dokumentov.

18. 10. (pondelok)
Štart: 19:00 hod.
Miesto: Kasárenské námestie 1, Košice
Vstupenky: bit.ly/CarodejnictvoKE1810

Event: www.fb.com/events/1157708951432059

28. 10. (štvrtok)
Štart: 19:00 hod.
Miesto: Nám. SNP č. 12, Bratislava
Vstupenky: bit.ly/CarodejnictvoBA2810

Event: www.fb.com/events/1242726206246432

Mohlo by sa ti páčiť

Pridaj komentár

Najnovší obsah