Čokopoviedky – Ako superhrdinovia prežívajú Vianoce #2

Nenechajte si ujsť

Ondrej Kačkoš
Volám sa Ondrej, mám 20 rokov a na vysokej škole študujem marketingovú komunikáciu. Filmy, seriály a knihy ma sprevádzajú mojim životom odmalička. Keď netrávim čas v škole, s kamarátmi alebo s rodinou, určite ma nájdete pri pozeraní filmov.

Čokopoviedky #2

Máte pocit, že ste už starí na jedenie čokoládok z adventného kalendára? Nuž, pravda to určite nie je, nikto nikdy nebol príliš starý na jedenie čokolády. No ak máte taký pocit, otvárajte si s nami radšej náš REWIND Adventný kalendár, v ktorom sa každý deň dočkáte Čokopoviedky. Tie nám rozpovedia príbehy obľúbených superhrdinov počas vianočných sviatkov. Dnešné druhé okienko sa práve otvára:

Najlepší (ne)priateľ

„Nič. Nič. Nič… dvojité nič,“ mrmlal si popod nos Bruce Wayne. Stál na jednej z budov v Gotham City a sledoval okolie. Nič sa nedialo. Na jednu stranu bol naštvaný, veď mrzne v zime a nič sa nedeje, na druhej strane sa obával, že je to len ticho pred búrkou. Naozaj si zločin v Gothame dal oddych počas vianočného večera? V meste sa už vypínali posledné svetlá obchodov a kancelárií a zapínali sa svetlá v domoch a v bytoch. Vďaka tomu sa Batmanovi naskytol pekný pohľad na rodinku, ktorej byt bol vo vedľajšej budove.

Rodinku tvoril mladý pár s dvoma deťmi, asi dvojičkami, zhruba vo veku piatich rokov. Rodičia im zakryli oči a pomaly sa s nimi približovali k rozsvietenému vianočnému stromčeku, pod ktorým bolo ukrytých mnoho pekne zabalených darčekov. Tradícia v Gothame vraví, že darčeky sa dávajú až na ďalší deň ráno, no niektoré rodiny to robievali už 24. decembra večer. Rodičia deťom odkryli oči, deti sa rozkričali od šťastia a rozbehli sa k stromčeku. S vervou začali rozbaľovať darčeky a stále ukazovali rodičom každý jeden darček, ktorý rozbalili. Rodičia sa na nich len usmievali, v očiach im iskrilo šťastie. Bruce Wayne si sadol vo svojom Batman obleku na zasneženú budovu a pozoroval túto rodinku ešte dlhý čas, až kým už nebol pre deti čas ísť spať. Rodičia povypínali svetlá a odprevadili deti do ich izby. Batman tam však zostal ešte chvíľu sedieť. Jeho myseľ totižto zablúdila do minulosti.

„Mami, mami, pozri čo som dostal!“ skríkol od radosti malý, zhruba sedemročný chlapec.

„Je to úžasné, Bruce,“ povedala jeho mama, „avšak dávaj si na to autíčko pozor. Počula som, že je to vzácny kúsok.“

„Martha, nechaj ho. Keď ho rozbije, kúpim mu ďalšie,“ so smiechom v hlase povedal Bruceov otec. „Bruce, nezabudni si však otvoriť aj ďalšie darčeky. Skús ten veľký tam vzadu, ten je od Alfréda.“

„Ozaj, kde je Alfréd, oci?“ spýtal sa chlapec popri rozbaľovaní darčeka.

„Alfréd išiel navštíviť svoju sestru s rodinou, synak. Pracuje u nás tak tvrdo, že som mu s radosťou dal týchto pár dní voľna počas vianočných sviatkov.“

„Páni, čo to je, ocko?“ opýtal sa malý Bruce, keď z veľkej krabice vybral o niečo menšiu krabicu, na ktorej boli obrázky rôznych jednoduchých technických strojov.

„Hah, Alfréd sa teda prekonal. Bruce, toto je tvoja prvá vedecká sada pre malých inžinierov. Chcel som ti kúpiť takúto až o rok, no ako vidím, Alférd ma predbehol. Chytrák jeden!“ dopovedal Thomas Wayne a rozosmial sa. Zvyšok večera už len spolu hrali spoločenské hry a trávili spolu drahocenný čas. Bolo im spolu dobre.

Až do tej osudnej noci, pomyslel si Bruce. Zahnal šťastné spomienky, postavil sa, oprášil si zadok od snehu a zoskočil z budovy. Roztiahol ruky, vďaka čomu sa mu roztiahol aj plášť a spomalil jeho padanie. Dole prešiel k Batmobilu, nasadol doň a len tak sa vozil po meste, hľadal hocijaké známky zločinu. Nič sa však nedialo. Bruca to akurát hnevalo. Aký to má celé zmysel byť hrdinom, keď odrazu nikde nie je zločin?

Hnevala ho však aj iná vec. V poslednom čase bol zvyknutý byť obklopený kolegami a (dalo by sa povedať) priateľmi. Aj keď jeho povesť tvrdila, že je to vlk samotár, v skutočnosti si na ľudí už zvykol. Avšak jeho všetci kolegovia si našli iný program na vianočný večer, než aký mal on.

„Wonder Woman šla na ostrov za mamou, Superman je s tou svojou reportérkou, Green Lantern má s Lanternmi nejakú vianočnú hostinu a ako poznám Flasha, určite sa prebehol na sviatky do Číny,“ vymenúval si sám pre seba. „Ešte aj Alfréd, na ktorého som sa vždy mohol spoľahnúť, šiel k sestre ako každý rok. A čo zločinci? Tí vo väzení zrejme oslavujú, tí mimo neho… zatiaľ tiež.“

Batman si smutne povzdychol a na ďalšej križovatke zabočil s autom doľava. V tom ho však prekvapilo zmrzlinárske auto. Zmrzlinárske auto na Vianoce je príliš podozrivé, pomyslel si Bruce. Tak predsa nejaký zločin!

Bruce predbehol s Batmobilom zmrzlinárske auto a zabarikádoval ním cestu tak, aby auto muselo zastaviť. Bruce z neho ladne vyskočil plný adrenalínu, pomaly došiel k oknu šoféra a zaklopal na neho. Okienko zišlo dole a šofér cez otvorenú okno vystrčil hlavu von.

„Ty! Ihneď vylez von a prezraď mi, čo plánuješ!“ rozkričal sa na šoféra Bruce. Z auta sa ozval smiech.

„Batmanko, čože máš takú zlú náladu, veď sú Vianoce,“ rozosmial sa šofér. „A hlavne nič zlé som neurobil… zatiaľ.“

„Joker, ty malý klaun, nezahrávaj sa so mnou. Viem, že niečo chystáš.“

„No dobre, prekukol si ma. Momentálne som na ceste ukradnúť si z hlavného námestia ten obrovský vianočný stromček, hodí sa mi totižto do obývačky,“ rozosmial sa Joker.

„Smola, tvoje plány sú prekazené. Nemal si byť taký NÁPADNÝ a možno by som si to nevšimol. Teraz si vystúp a možno budem taký láskavý a pokojne ťa odveziem do Gothamskej väznice.“

„O tom pochybujem, ty čierny Santa,“ zasmial sa Joker, zaradil spiatočku a šliapol na pedál.  Zmrzlinárske auto sa vyrútilo z uličky a smerovalo (otočené zadkom dopredu) na hlavú ulicu.

Batman si len povzdychol, skočil do auta a vydal sa za Jokerom. Po krátkom čase ho dobehol, jeho auto malo predsa len lepší výkon, no Joker sa stihol medzitým otočiť (predkom dopredu) a začal kľučkovať medzi tichými uličkami. Batmana to neprekvapilo, takéto naháňačky si čas od času dopriali, no nemohol dopustiť, aby záverom tejto naháňačky bolo ukradnutie veľkého vianočného stromčeka. Musí Jokera zastaviť, pohromu zažehnať a odovzdať ho do rúk polície. Snáď narozdiel od ostatných dnes pracujú.

Joker sa so zmrzlinárskym autom dostal až na začiatok námestia, na konci ktorého bol stromček. Bruca už táto hra na mačku a myš prestala baviť a tak sa rozhodol použiť „vyšší kaliber“. Z auta mu vyletela raketa, trafila zmrzlinárske auto do zadku a celá zadná časť auta vybuchla. Zmrzlinárske auto zastalo a pomaly horelo. Bruce cez jeho jemný kúdol dymu uvidel postavu, ktorá vyskočila z poloodlomených dverí a utekala k stromčeku. Bruce položil nohu s pedálom až na podlahu.

Ako prechádzal okolo vybuchnutého zmrzlinárskeho auta, to náhle vybuchlo. Oheň si v zlom čase našiel palivovú nádrž a to viedlo k tomu, že Batmobil letel vzduchom a dopadol neďaleko vianočného stromčeka. Batman vyhodil dvere a vyliezol z neho von. Dochrámaný, ale živý, sa pomaly rozbehol k vianočnému stromčeku. Odrazu ho niečo zasiahlo do hlavy.

Čo to, dofrasa, je, pomyslel si. Chytil sa za hlavu a cítil niečo mokré a studené. Uvedomil si, že ho trafila snehová guľa. Obzrel sa smerom, z ktorého guľa prišla a našiel tam Jokera, ktorý sa skrýval v snežnej pevnosti a po boku mal pripravených kopec snehových gúľ naukladaných na seba.

„Vyzývam ťa, Batman,“ a hodil po ňom ďalšiu snehovú guľu. Bruce rýchlo skočil za najbližší snehový závej a rýchlo si začal robiť snehovú „muníciu“. Ak by ste to vtedy videli, nemali by ste pocit, že sa pozeráte na najlepšieho superhrdinu a najlepšieho superzločinca Gotham City. Pôsobili by na vás ako dve deti, ktoré sa snažia vyhrať zimnú vojnu.

Bruce to najprv bral nesmierne vážne, no po chvíli sa uvoľnil a dalo by sa povedať, že si to aj užíval. Tak, ako si len Batman užívať vie. Po istej chvíli, ktorá trvala určite viac ako pol hodinu, však prestal Joker strieľať.

Došla mu munícia, pomyslel si Batman. Pomaly sa postavil spoza jeho snežnej barikády, nazbieral si niekoľko snehových gúľ do rúk a pomaly sa vydal k Jokerovej pevnosti. Čas od času hodil aj nejakú guľu, aby mal istotu, že na neho nevyskočí, no stále sa približoval. Keď už bol tesne pri pevnosti, rýchlo ju preskočil a začal hádzať do jej vnútra všetky gule, ktoré mal. Nikoho tam však nebolo.

Všetko, čo po Jokerovi zostalo, bola len odkrytá kanalizácia, cez ktorú Joker zrejme odišiel, a neveľmi dobre zabalený balíček, na ktorom bolo napísane „Pre Batmana“. Bruce ho opatrne zdvihol, nedôverčivo najprv pozrel na kanál a pomaly balík odbalil. Čakal, že na neho odtiaľ niečo vyskočí alebo že ten balík vybuchne, no nestalo sa tak. Našiel v ňom niečo iné. Bol to fotoalbum, ručne vyrobený a zošitý a vo vnútri boli prekvapivo… fotky. Neboli to však len také nejaké fotky. Boli to fotky z každého zločinu, ktorý spáchal Joker, a za ktorý sa ho Bruce snažil dostať do väzenia.

„Ty chichotajúci sa blázon, ako sa ti to podarilo?“ opýtal sa do studeného ticha Bruce a nemohol skryť dojatie. Nikdy by nečakal, že jeden z jeho najväčších nepriateľov mu niekedy dá niečo také. Všetky fotky boli fotené z tretej strany a na každej z nich boli Joker s Brucom zachytení buď počas boja, alebo počas toho, ako jeden z nich dvoch bol zviazaný a ten druhý pri ňom stál. Bola tam fotka z každej jednej akcie, ktorú proti sebe podnikli. Joker má zrejme po celom meste skryté kamery, pomyslel si Bruce a v hlave si zapísal, že si odteraz bude musieť dávať väčší pozor. Bruce tam takto zostal stáť až do rána. Ráno ho však poctil návštevou jeho starý známy.

„Alfréd, čo tu robíš? Nemal by si byť so svojou sestrou?“ opýtal sa Bruce.

„Mal som podozrenie, pán Bruce. Nedvíhali ste mi telefón a ani vysielačka v Batmobile nefungovala. Tak som vás radšej prišiel skontrolovať. Odveziem vás domov a hneď sa vrátim k svojej sestre,“ povedal mu jeho komorník Alfréd.

„Vďaka Alfréd, nemusel si chodiť, ale ako vidíš, odvoz by sa mi zišiel,“ ukázal Bruce na jeho zhorený Batmobil.

Spoločne nastúpili do Alfrédovho starého Cadillacu. Dlho nič neprehovorili, no Alfréda stále zaujímala jedna nezodpovedaná otázka.

„Prepáčte, pán Bruce, nedá mi to sa nespýtať, ale čo je tá vec, čo držíte v ruke?“ opýtal sa nakoniec.

„Vianočný darček, Alfréd.“

„Smiem sa spýtať od koho, pane?“

Bruce na otázku neodpovedal, len dlho hľadel pred seba. Nakoniec však predsa prehovoril.

„Vieš, Alfréd, táto noc ma naučila jednu dôležitú vec.“

„Akú, pane?“

„Mať jedného skutočného nepriateľa je niekedy lepšie než mať stovky falošných priateľov,“ povedal Bruce a jemne sa mu dvihli kútiky úst. Alfréd iba dvihol obočie, nič však nepovedal. Spoločne sa ticho viezli v ústrety novému, zasneženému dňu plnému nových príbehov.

KONIEC

Pokiaľ si chcete prečítať aj ďalšie Čokopoviedky, navštívte náš REWIND Adventný kalendár a každý deň až do Vianoc si otvorte jeden unikátny príbeh.

Zdroj: Ondrej Kačkoš

Mohlo by sa ti páčiť

Pridaj komentár

Najnovší obsah