Rok 2063, choroby, sucho a globálne otepľovanie. Ľudstvo je na pokraji zúfalstva, ale vedcom sa našťastie podarí nájsť nové miesto pre kolonizáciu. No nebude to také jednoduché. Planéta s podmienkami pre život je od Zeme vzdialená 86 rokov a putovanie tmavým vesmírom si pre diváka pripraví veľa nezvyčajných dobrodružstiev. Najnovšie sci-fi VOYAGERS: Vesmírna misia si určite získa svojich fanúšikov a či sa túto šialenú jazdu oplatí absolvovať ti prezradí naša dnešná recenzia.
Scenárista a režisér Neil Burger (Iluzionista, Všemocný) priviedol do sveta kinematografie niečo, čo ešte nikdy predtým nerobil. Sci-fi vo vesmíre. Po 4 rokoch pauzovania od filmárskych povinností natočil film, ktorý sa síce ako sci-fi tvári, ale v jadre obsahuje naozaj pestrú nálož iných žánrov. Dráma, triler alebo akcia? Žiadny problém a nechýba ani nekontrolovateľný chaos, z ktorého vznikne čisté psycho s erotickou represiou.
Voyagers: Vesmírna misia RECENZIA
Čo by si urobil, keby zistíš, že ťa po celý čas dopujú drogami, o ktorých tvrdia niečo úplne iné? Spočiatku sa malo jednať o nevinnú zmes enzýmov pre podporu zdravia, ale Christopher (Tye Sheridan) príde na šokujúci objav. Celá posádka dostáva každý deň neznámu omamnú látku modrej farby, ktorá nemá so zdravím nič spoločného. Namiesto toho sa jedná o akýsi kokteil chemikálií zameraný na potlačenie prirodzených impulzov – žiadne city, strach, vzrušenie alebo nadržanosť. Namiesto toho vidíme len poslušné stvorenia s jediným cieľom splniť poslanie. No keď sa niektorí členovia rozhodnú vysadiť modrú látku, začína divoká hra o prežitie.
Film pôsobí ako podivná zmes niečoho, čo očividne malo v samotnom základe potenciál. Ten však nedokázal splniť očakávania a zlyhaní sa pribúdajúcimi minútami objavuje čoraz viac. No aj napriek tomu máme dočinenia s príjemným prekvapením, ktoré sa netvári len ako klasické komerčné sci-fi. Tento výtvor sa od svojich kolegov výrazne líši, čo ho robí tak zaujímavým. Namiesto skúmania vonkajšieho prostredia sa dostávame do hláv jednotlivých postáv a prežívame ich prehnaný úlet.
To je tak, keď si v nejakom utajenom laboratóriu doslova vypestujete budúcu posádku, ktorú pošlete jednosmerným lístkom do neznáma. Robotické deti bez materinskej lásky to spočiatku nechápu, ale nič netrvá večne. Keď sa dozvedia pravdu o ich životoch, priestor dostávajú skutočné pocity a emócie prepletené zaslepenou túžbou. Zdravý rozum zatieni nekonečná dávka adrenalínu a vášne. No potreba skúmať neprebádané sa niektorým zvedavcom veľmi kruto vypomstí.
Rozmanitosť postáv a skvelé herecké obsadenie
Aj keď to miestami vyzerá ako lacná reality šou, vďaka postavám sa nudiť určite nebudeš. Počas 108 minút sa pred kamerou vystriedajú desiatky tínedžerov, z ktorých každý jeden je vo svojom vnútri úplne iný. Máme tu agresorov, šialencov, poslušných sluhov, nerdov a hrdinov. Na obsadení si dalo filmové štúdio Lionsgate skutočne záležať a svoj herecký talent predviedlo hneď niekoľko hviezdnych mien.
Tye Sheridan (Ready Player One) je ťahúňom filmu a opäť dokazuje, že žáner sci-fi mu nesmierne sedí. 24-ročnému hercovi perfektne asistujú aj Lily-Rose Depp (The King), Fionn Whitehead (Dunkirk), Isaac Hempstead–Wright (Game of Thrones) a veľa ďalších mladých tvárí. Poteší aj prítomnosť Colina Farrella (Slušní chlapci) v úlohe mentora Richarda Allinga, snažiaceho sa dopraviť posádku do cieľovej destinácie. No ten to nebude mať s jeho „naprogramovanými deťmi“ vôbec jednoduché a zbesilé vyčíňanie vzbúrencov si vyžiada aj niekoľko obetí.
Technická stránka nesklamala
Ak na chvíľu odbočíme od režiséra Neila Burgera, ktorý si po filme Všemocný nastavil latku jednoducho až moc vysoko a niektoré momenty z pohľadu scenáristu vôbec nedomyslel, sa po technickej stránke až o takú katastrofu nejedná. Za kamerou sa objavil skúsený Enrique Chediak, ktorý má na svojom konte úspešné filmy 127 hodín, Piata vlna, Labyrint: Útek, Bumblebee, More v plameňoch a veľa iných. Jeho znalosti so žánrom sci-fi sú výrazne cítiť počas celého filmu, kamera sa ani nepohne a po väčšine času vidíme ladné pohyby.
To sa však už o hudbe povedať nedá, nakoľko mi vo veľa prípadoch vôbec nesadla. Čakal som viac, nakoľko tých postáv bolo skutočne veľa a vžiť sa do každej jednej z nich len na základe dialógov je nemožné. Paul Hsu (Spotlight) si pravdepodobne myslel, že k úspechu postačí dej zasadený do tajomného vesmírneho prostredia so skvelými hercami, ale mýlil sa a filmové štúdio Lionsgate by malo do budúcna poriadne zvážiť výber hudobného skladateľa. Za zmienku určite stojí aj strihačka Naomi Geraghty, ktorej ženský cit pre detail hodil do ringu záchranné koleso. Neil Burger si do svojho tímu vybral dlhodobého parťáka a jej precíznosť pri jednotlivých záberoch pôsobila pútavo.
Voyagers: Vesmírna misia RECENZIA – Zhrnutie
Voyagers: Vesmírna misia nie je príliš ambiciózny filmový počin, ale rozhodne viac príťažlivejší ako väčšina tohtoročných sci-fi od Netflixu. Opäť raz ďalšia nevinná jednorazovka, ktorá ma neurazila, bavil som sa a miestami bol cítiť aj adrenalín. Kto nemá po čom skočiť a miluje sci-fi, tak pri tejto vesmírnej posádke čas rozhodne nestratí. No stále sa bavíme skôr o tínedžerskom filme pre mladšie publikum, ktorý bude v očiach náročnejších divákov pôsobiť zdĺhavo, nudne a nelogicky. Aj z toho dôvodu musím tento šialený sociálny experiment zaradiť medzi lepší priemer a moje hodnotenie sa zastavilo na 6/10.
