Vtedy v Hollywoode RECENZIA – Legendárny režisér Quentin Tarantino prichádza so svojím 9. filmom. Po jeho celovečernom režisérskom debute v roku 1992 filmom Gauneri (Reservoir Dogs) a ďalším počinom Pulp Fiction (1994) začal byť celosvetovo uznávaný ako jeden z najlepších žijúcich režisérov. My dnes opäť otestujeme jeho povesť a pozrieme sa na to, či znova uspel… Ako teda zobrazil koniec zlatej éry Hollywoodu?
Vtedy v Hollywoode RECENZIA
Príbeh nás zavedie do roku 1969 v meste anjelov, srdcom búrlivého šoubiznisu. Búrka sa však má čoskoro zmeniť silným úderom blesku. Našimi hlavnými postavami sú Rick Dalton (Leonardo DiCaprio) a Cliff Booth (Brad Pitt) – televízny herec a jeho dlhoročný kaskadér.
LA, Hollywood už nie je to, čo býval. Koniec zlatej éry ešte umocnil nepríjemný pocit irelevantnosti starého Ricka, ktorého kariéra začala upadať. Osud skúša našu titulnú dvojicu, ktorá sa rozhodne ešte naposledy zatnúť zuby a opäť sa presadiť vo filmovom priemysle. To však ešte ani zďaleka netušia, akým spôsobom sa do toho zamotá herečka Sharon Tate (Margot Robbie), Charles Manson (Damon Herriman) a jeho kult nebezpečných mladých dievčat…
Kúsok histórie
V zvyčajnom štýle Quentina Tarantina sa pri sledovaní opäť budeme zahrávať s miešaním fikcie a skutočných udalostí. Ako hovorí každý kúsok propagačného materiálu filmu Vtedy v Hollywoode, príbeh sa točí okolo vražedného kultu Charlesa Mansona, ktorý v roku 1969 skutočne zabil herečku Sharon Tate.
Jasné vody histórie však mútia fiktívne postavy DiCapria a Pitta. Práve prostredníctvom nich spoznávame tento hviezdami žiariaci, no zároveň spaľujúci svet Hollywoodu. Ako nás teda môže baviť sledovať dej, ktorého záver sa stal 50 rokov dozadu? Nuž… poviem vám len, že ak dobre poznáte Tarantina, prekvapený nebudete. Ak ale čakáte to, čo si myslíte, že máte čakať, možno budete koniec koncov nechápavo civieť na plátno. Nekomplikujme to však…
Milujem ťa! PS: Nenávidím ťa.
56-ročná legenda, pochádzajúca z východného srdca USA, Tennesse, je známa svojou láskou zlatej éry Hollywoodu. Tarantino už miliónkrát rozprával svoj dojímavý príbeh, ako sa vďaka filmom z 50. a 60. rokov zamiloval do filmárstva. Niet preto divu, že konkrétne tento projekt pojal ako „Love Letter“ – jeho osobný milostný odkaz umeniu, ktoré sa rodilo zhruba vtedy, keď sa narodil on sám.
Prečo ho však tak milujeme ako rozprávača príbehov? No predsa preto, lebo s ním nie je nič tak jednoduché, nič tak jednotvárne. Svojím deviatym filmom totižto vyjadruje nielen lásku ku Hollywoodu, ale aj svoju nenávisť voči istým aspektom života hviezdy, producenta či niekoho, kto sa len túla po pľaci, dúfajúc, že šéf nechytí amok a nevyhodí ho.
Viac ako „Love Letter“ alebo, nedajbože, „Hate Letter“, je Vtedy v Hollywoode predovšetkým absurdným zobrazením sveta šoubiznisu. Ako môže jeden drieť a nezaslúžiť si nič, zatiaľ čo druhý sa opíja vlastným žiaľom, aj keď sa má lepšie, ako si kedy mohol priať. A ako môže jeden zlomový večer postaviť celý svet na hlavu. No aj vtedy – keď zavládne chaos – môže prísť absurdnosť a všetko dať znova do poriadku.
