Originalita nadovšetko | Disco Elysium – The Final Cut RECENZIA

Nenechajte si ujsť

Róbert Herda
Ahoj, ako si si už mohol prečítať, volám sa Róbert. Videohrám, knihám a hlavne kinematografii ako médiám, ktoré sú určené na rozprávanie príbehov, sa venujem už nejakú tú dekádu (ak si dobre pamätám, tak vlastne od dôb, čo som začal registrovať okolie). Najmä preto sa snažím všetko, čo z týchto oblastí prichádza skúmať a nezriedka analyzovať. Momentálne pracujem aj na vlastnej tvorbe a popritom sprostredkúvam čitateľom rôzne novinky, dojmy a recenzie z týchto oblastí.

Disco Elysium – The Final Cut RECENZIA

Recenzovaná verzia: PlayStation 4

Originálne a prvotné Disco Elysium vyšlo v roku 2019 na platforme osobných počítačov. V tej dobe som ho síce nehral, no minimálne som titul registroval. Ostatne, nešlo ho ani prehliadnuť. Virtuálny detektívny príbeh zožal pomerne veľký úspech. Mnohí hráči dokonca titul vyložene označovali za najoriginálnejší projekt posledných rokov. Musím priznať, že už vtedy počin štúdia ZA/UM vzbudil môj záujem. Práve kvôli veľkému množstvu hier som sa k nemu, nanešťastie, nedostal. Následne v priebehu roka 2021 sme sa my, teda hráči, dočkali počinu Disco Elysium – The Final Cut (ktorému sa bude venovať dnešná recenzia), čiže určitej definitívnej edície adventúrneho projektu.

Nakoľko ide o finálnu verziu a nie úplne nový projekt, nemyslím si, že je v tomto prípade nutné vehementne a do najmenších detailov približovať hrateľnosť. O nej ste už s najväčšou pravdepodobnosťou niekde počuli, čítali alebo, ak patríte k PC hráčom, toto unikátne RPG ste si vyskúšali. Recenzií vyšlo mnoho a analytických videí taktiež. A tiež si nemyslím, že je nutné sa po desiatykrát opakovať.

Každopádne, minimálne vám celé fungovanie Disco Elysium načrtnem, avšak primárne chcem upozorniť na jeden dôležitý faktor. Dalo by sa povedať, že ide o kľúčový faktor. Titul je totiž primárne hernou detektívkou, čo je nepochybne atraktívny žáner. Koniec koncov, mystika láka snáď každého diváka, hráča alebo zanieteného čitateľa. Inak tomu nie je ani v tomto prípade. Lenže ono to má jeden výrazný háčik. Ním je veľká neprístupnosť. Táto neprístupnosť bude ešte väčšmi zjavná pre mainstream hráčov rok čo rok hrajúcich Call of Duty, ľubovoľný open world z produkcie Ubisoftu alebo FIFU.

Textová verzia Temných Duší

V prvom rade treba zmieniť, že ide o starosvetské RPG (Role Playing Game), v ktorom máte určitý druh schopností a tie používate pri konkrétnych udalostiach alebo úkonoch. Slovo RPG si ale mnohí spájajú so značkami ako The Witcher, Mass Effect, prípadne Dragon Age. Disco Elysium je ale iný druh Role Play hry. Ak by som chcel používať prirovnania, subjektívne by som zvolil mnou milované Dark Souls (Demon’s Souls, Nioh a tak ďalej). Akurát namiesto sily vášho seknutia alebo pevnosti obrany sa v Disco Elysium dostáva do popredia komunikácia, intelekt a pomerne bežné vlastnosti, ktoré celému hraniu dodávajú zaujímavý „ľudský“ tvar. Viete si asi predstaviť, že práve v tomto aspekte tkvie originalita textového Dark Souls.

Taktiež, slovo textové alebo textový považujem za kritické. Predsa len, dnešná recenzia Disco Elysium – The Final Cut je venovaná konzolovej verzii. A ja síce k tým ľuďom nepatrím, no zo skúsenosti viem, že množstvo hráčov sa hraniu venuje na televízii a k monitoru sa ani nepriblížia. To predstavuje potenciálnu hrozbu, nakoľko čítať nie až tak veľké písmenká z diaľky dvoch a viacerých metrov nemusí byť najideálnejšie. Okrem toho je ale podobné hranie pomerne nezáživné. Chcem tým teda povedať, že podľa môjho názoru je obdobný žánrový projekt určený pre monitory, kde sa nemôže stať, že by sa vám početné (a v tomto prípade naozaj početné) súvetia zliali v obraze.

Netradičná detektívka

Niektorí z vás si môžu pri pozeraní videí z dnes preberanej hry spomenúť na staršiu cyberpunk sériu Shadowrun. Tá je založená na množstve textu a ozajstných litániách, ktoré neobsahujú žiaden dabing, čiže, ak si chcete naratívnu líniu užiť, musíte jednoducho čítať. V prípade Shadowrun hier ale dostanete odmenu v podobe taktických bojových stretov, ktoré umožnia vášmu vnútornému taktickému duchovi ožiť. No ale v Disco Elysium nič podobné nie je. Žiadna súbojová mechanika (i keď na isté strety dôjde) alebo taktické prestrelky. Týmto krokom sa síce zužuje herná skupina javiaca o hru záujem, no súčasne sa potvrdzuje autorská istota neustúpiť výborne fungujúcej a bez pochýb zaujímavej vízii.

Táto vízia mňa osobne baví, pretože ide o dobre vystavanú, príbehovo bravúrne nastrelenú adventúru. Akoby toho ale nebolo málo, principiálne typická adventúra je pretvorená k obrazu plnohodnotného RPG zasadeného do otvoreného sveta. Viem, aj papierovo znie podobný nápad riskantne či rovno bizarne. Ale vo výsledku to celé výborne funguje, pôsobí to zábavne a hlavne nekonvenčne. A po dvadsiatich rokoch venovania sa hernému priemyslu je svieži zážitok presne to, čo som potreboval.

Dovidenia v sequeloch a stolových hrách

Najmä preto chcem na záver opäť prízvukovať jeden dôležitý, azda najdôležitejší fakt. Ide o skutočne unikátnu záležitosť, ktorá k hraniu a rozprávaniu naratívnej línie pristupuje inak než nezastavujúca sa mainstream tvorba (ako príklady možno uviesť Ghost of Tsushima alebo kontroverzné The Last of Us Part II). A hoci je pravdou, že Disco Elysium – The Final Cut dostáva výborné známky, hovorí o ňom najmä komunita hráčov, ktorá baží po unikátnosti, odlišnosti a špeciálnosti, pričom všetky tieto aspekty táto detektívka má (čo potvrdzuje aj naša recenzia).

Disponuje zaujímavým otvoreným svetom, svojským vizuálnym stvárnením a, čo je hlavné, hrá sa úplne inak ako iné veľké projekty poslednej doby. Strohá adventúra je obohatená o RPG elementy, ktoré povyšujú v podstate jednoduchý žánrový koncept ku komplexnejším sféram. Dôraz nie je kladený na boj a strieľanie, ale na slovo, logiku a kritické myslenie, čo je mimoriadne osviežujúce. Minimálne v dobe, kedy vo väčšine projektov oponentov sekáte, pálite do nich, prípadne ich porciujete na bordové kusy.

Pravidlá sa musia zmeniť

Tým samozrejme nekritizujem veľké vývojárske štúdiá, akurát je logické, že pre podobné experimenty u veľkých spoločností nie je priestor. Aj napriek všetkej tej originalite si však nemyslím, že by šlo o hernú revolúciu, ktorá udá trend alebo smer najbližších rokov.

Netvrdím síce, že mnohí vývojári a menšie autorské zoskupenia sa nebudú snažiť napodobniť audiovizuálny i herný štýl Disco Elysium. Ide ale o príliš zvláštnu záležitosť, ktorá, aspoň mojou optikou, zostane jedinečná. Takisto ako Red Dead Redemption 2 zostane najdetailnejším otvoreným svetom a to aj napriek tomu, že by mohlo ísť o vývojársku učebnicu pre mnohých. Originál môžu prekonať iba originálni tvorcovia.

Chce to totiž obrovské nadšenie a um na vytvorenie obdobného projektu. Na už potvrdené pokračovanie sa síce teším a som zvedavý s čím príde, no stojím si za názorom, že bude musieť zamiešať karty iným spôsobom. To isté môžem povedať o stolovej hre, ktorá bude vychádzať z pravidiel videohry. Na úplný koniec ešte dodám, že naša recenzia hodnotí Disco Elysium – The Final Cut fantastickým číslom 9/10. Titul tak odchádza s výborným hodnotením a nálepkou náramnej originality.

Mohlo by sa ti páčiť

Pridaj komentár

- REKLAMA -

Najnovší obsah

- REKLAMA -