In Nightmare RECENZIA
Recenzovaná verzia: PlayStation 5
Je jeseň, obdobie Halloweenu a snáď ideálny čas na hranie hororových projektov ako Amnesia, Outlast alebo Evil Within. Jedným z takýchto titulov je i tohtoročný počin, ktorý nesie názov In Nightmare, pričom dnešná recenzia je venovaná práve tejto záležitosti. Ide o indie projekt, ktorého meno je vám, pravdepodobne, úplne neznáme, no dnešný text vám prezradí, či by ste mu v záplave desiatok iných hier mali venovať vašu drahocennú pozornosť.
Horory mám rád, to môžem prezradiť hneď na začiatok. Tiež sa však musím priznať, že som v tomto ohľade skôr za klasiku a moderné žánrové iterácie v podobe rôznych atmosférických walking simulator hier mi až tak nesedia. Najmä preto vždy radšej siahnem po (pokojne aj starších) Silent Hill alebo Resident Evil hrách než napríklad po Layers of Fear či Blair Witch.
In Nightmare sa už prostredníctvom slušných trailerov prezentoval ako adventúrny horor so všetkým, čo k tomu patrí. Hľadanie predmetov, ich využívanie, logické hádanky a do toho poriadne mrazivá atmosféra, ktorá zďaleka najviac vynikne v rámci dlhých jesenných i zimných večerov plných aktívneho hrania. Minimálne toto sľubovali ukážky. Ako je na tom však výsledný počin? O tom si napíšeme v nadchádzajúcich odstavcoch a riadkoch.
Ponorte sa do nočnej mory
Názov vám jasne napovedá, čo bude primárnou náplňou titulu. Ocitáte sa totiž v nočnej more, nepríjemnom surreálnom pekle mladého chlapca menom Bill. Kým je? Ako sa na toto temné miesto dostal? A prečo spolu s ním prechádzate lokáciami, ktoré akoby vypadli z hmlou zaplavenej tichej hory?
To vám v rámci recenzie, samozrejme, neprezradím. Prišli by ste o pomerne dôležitú súčasť celého zážitku. Poviem však aspoň toľko, že tvorcovia s prvkom mystiky pracujú veľmi šikovne a postupne vám servírujú odpovede k zdanlivo nesúvisiacim jednotlivostiam. Najdôležitejšie otázniky sú pritom vyrozprávané prostredníctvom klasických textových dokumentov, spisov či poznámok, avšak nezaostáva ani storytelling formovaný prostredím.
Takýmto spôsobom si autori takmer po celú dĺžku hrania udržiavajú mysterióznu clonu a nikdy neprezradia viac ako je nutné. Som pritom nadmieru rád, že aj v takto malom projekte (ktorý ani zďaleka nepatrí medzi AAA tvorbu s obrovským rozpočtom a kvantom vývojárov) si autori dali námahu s prvkom rozprávania pomocou viditeľného okolia. To je mimochodom nezriedka originálne a pomerne desivé, nakoľko vychádza priamo z mysle ústredného protagonistu.
Mĺkvy hrdina. Alebo?
Výraznejší problém ale nastáva v momente, keď si uvedomíte, že hra do nejakej miery na svoje apelovanie na naratívne rozprávanie trpí. V indie tvorbe alebo pri menších tituloch sa autori môžu iba málokedy spoľahnúť na kvalitný alebo pamätný voice-acting. Preto sa nezriedka hľadajú cestičky ako efektívne vyrozprávať potrebný dejový oblúk bez použitia hercov. Respektíve bez použitia ich hlasov. Skvelým príkladom je séria Little Nightmares, prípadne titul Inside, kde je nutné zmieniť, že ani jednému zmienenému nechýba patričné emočné podkreslenie. A dokonca ani drive na bránku, nakoľko finále prvých malých nočných je dnes už ikonické.
Zásluhu na tom majú práve prostredia a sila videnej i priamo ovládanej akcie. Tá vlastne formuje príbehové rozprávanie, ktoré je aj pri dialógovej absencii v zásade úplne zrejmé. In Nightmare ale toto spĺňa iba spolovice. Na jednej strane dokážete počas hrania pochopiť kontext prostredníctvom textových dokumentov a už vyššie zmieneného prostredia. Na strane druhej je hra závislá na vnútorných monológoch a príležitostných dialógových výmenách, ktoré vďaka nejestvujúcemu dabingu neuveriteľne strácajú na efektivite.
Nehovoriac o tom, že vývojári zo štúdia Beijing Magic Fish Technology týmto spôsobom iba poukazujú na fakt, že nemali príliš hlboko do vrecka. Nechcem aby to vyznievalo tak, že hry s nižším rozpočtom nemajú šancu vyniknúť, no musia si k tomu nájsť efektívnu cestičku. A tam kde Tarsier Studios či Playdead využili svoje obmedzenie k úžitku, technológia magickej ryby učinila pravý opak. A v konečnom dôsledku to pôsobí ako päsť na oko.
Temné koridory a logické rébusy
Už som to naznačil vyššie, no prím hrateľnosti je tvorený riešením logických hádaniek. S tým sa spája prechádzanie oblastí, kde je nezriedka budované napätie rôznymi ruchmi alebo nepríjemnými zvukmi. V tomto prípade by som rád podotkol, že to funguje na výbornú. A v konkrétnych momentoch som si vyslovene hrýzol nechty od napätia. To je pri hre s takouto štyizáciou mimoriadny úspech, minimálne podľa môjho názoru.
Každopádne, kvalita rozličných rébusov je relatívne priemerná a väčšinou sa skladá z prechodu, použitia tej alebo onej páky a následného úteku či ďalšej interakcie, ktorá vás posunie vpred. Nie je to nič zložité, avšak osobne si myslím, že to adekvátne funguje. A to najmä vďaka zvláštnej unikátnosti prostredí, ktorá pramení z tematiky, kde sa fantázii žiadne medze nekladú.
Hádanky v tme
Súčasťou hrateľnosti sú aj stealth pasáže, kde sa musíte vyhýbať rôznym (dizajnovom veľmi zaujímavým) monštrám. Obludy nezriedka číhajú v temných zákutiach alebo úzkych uličkách bez svetla. Tie vám srdce rozbúšia azda najviac. Každopádne, práve v týchto úsekoch je veľmi užitočný takzvaný snový sprievodca (s naozaj čudným menom, preto ho nazývam jeho funkciou).
Tento, motýľa evokujúci, tvor poslúži jednak na osvetlenie prostredia, avšak súčasne vďaka snovej esencii dokáže nahliadnuť i do oblastí, kde váš zrak nestačí. Takýmto spôsobom viete odsledovať pohybovú trasu nebezpečných monštier a naplánovať kradmý krok. Stealth spravidla strieda nejaká pasáž, kde musíte v rýchlosti utekať alebo skákať.
Dohromady zmienené aktivity tvoria chutný herný mix, ktorý ako celok funguje. Nie je bezchybný, ba dokonca ani bezvýhradne unikátny. Taktiež sa ale nedá hovoriť o zlom projekte, ktorý by si zaslúžil zatratenie. In Nightmare je (vzhľadom na konkurenciu) dlhý, plný zaujímavých nápadov, dizajnových perličiek ale aj evidentných problémov. Tie sa nedajú prehliadať, ani v prípade, že by som veľmi chcel.
Je pravdou, že najmä kvôli týmto problémom nemáte príliš veľkú motiváciu púšťať sa do opakovaného hrania. Znovuhrateľnosť je síce umelo vytváraná prítomnosťou rôznych výziev, prípadne zberateľských predmetov, no ruku na srdce – pokiaľ nepatríte k zberateľom platinových trofejí, druhýkrát si In Nightmare zahráte iba ťažko.
Ideálny horor na Halloween?
In Nightmare je budgetový projekt, o tom niet žiadnych pochýb a snáď vás o tom presvedčila i dnešná recenzia. Nezriedka má výborné nápady, hutnú atmosféru, ktorá ma takpovediac dostala na kraj herného kresla i skutočne desivé momenty plné strachu. Jeho najväčším problémom je však fakt, že vývojári evidentne nedostali príliš veľké množstvo peňazí k tvorbe. A súčasne takýto „neduh“ nedokázali pretaviť v efektívnu autorskú zbraň.
Cítiť to najmä v takmer úplnej absencii voice-actingu (ktorá uberá na potenciálnej emočnosti), prípadne v jednotlivých menu obrazovkách či fonte písma. Ide síce o relatívne drobnosti (až na spomínanú neexistenciu dabingu). Avšak zmienené nedostatky nezriedka mierne kazia zaujímavý zvyšok, ktorý je (na moje prekvapenia) plný funkčných nápadov a pútavých aktivít.
Noci plné strachu
Áno, ak by ste z In Nightmare vybrali chodenie z jedného miesta na druhé, skrátila by sa herná doba zhruba o tretinu. To však môžete povedať o veľkom množstve obdobných (vlastne aj o úplne odlišných) počinoch. V dnes preberanom titule vám však stále zostáva výborný zvyšok, ktorý mi v tých najlepších momentoch umožnil aspoň sčasti zaspomínať na nedávno oživenú sériu Silent Hill.
A hoci tento sympatický horor nedopadol v zahraničných recenziách úplne najlepšie, vyložene odsúdiť ho jednoducho nemožno. Koniec koncov, ide o solídnu logickú záležitosť so zaujímavým príbehovým pozadím, ktoré dokonca skúma súčasti života, o ktoré sa bežne nezaujímame.
Zhruba od polovice sa začne gameplay loop mierne opakovať a dostaví sa istá únava látky. S tým však pri dlhších tituloch väčšinou rátate a málokedy sa dlhším projektom podarí udržať si nastavený stupeň zábavnosti. Osobne si ale myslím, že In Nightmare si aj napriek svojim neduhom a problémom zaslúži pozornosť (obzvlášť ak máte radi žánrové projekty) a odchádza tak z dnešného hodnotenia s výslednou známkou 5,5 z 10.
Nejde o titul, ktorý by ste si museli zahrať a dostával by nálepku „must-play“. Ak sa doň však pustíte, myslím si, že ľutovať nebudete. Ešte väčšmi v prípade, že sa do putovania vydáte s logickými očakávaniami a s vedomím prítomných nedostatkov. V takom prípade dostanete hru, ktorá vám tieto jesenné noci poriadne znepríjemní.
