Recenzia na film Kung Fu Panda 4
Doteraz posledný film o pande menom Po (Jack Black), ktorá sa učí bojové umenie kung fu, sme dostali ešte v roku 2016. Odvtedy ubehlo už mnoho času a nikto zrejme nečakal, že by sa séria mohla rozšíriť o ďalší film. Nečakane ale do kín prichádza nové pokračovanie s názvom Kung Fu Panda 4, ktoré nás opäť zobralo na ďalšie dobrodružstvo s obľúbeným hrdinom, ako aj predstavilo jedného nového.
Po má v novom filme aj nový problém, ktorému musí čeliť. Podľa majstra Šifua (Dustin Hoffman) by sa mal vzdať titulu dračieho bojovníka, aby sa stal duchovným vodcom Údolia mieru. Po si tak musí nájsť nového nástupcu do úlohy dračieho bojovníka. Jemu sa to veľmi nepáči, no výber nástupcu sa mu našťastie oddiali vďaka novej hrozbe – Chameleónici (Viola Davis), ktorá má magickú moc.
Okrem novej záporáčky vidíme aj návrat starých známych
Chameleónica neovláda bojové umenie ako predošlí záporáci, no to jej nebráni v tom, aby nebola rovnako hrozivá. Jej cieľom je totiž pomocou mágie získať bojové schopnosti všetkých Poových protivníkov, vďaka čomu bude silnejšia ako dračí bojovník. Chameleónica vzbudzuje rešpekt a strach a plánuje si podmaniť všetko, vrátane Údolia mieru. Je to ale dostatočne dobrý motív?
Musím povedať, že mne nestačil. Záporákov, ktorí chceli získať nadvládu nad svetom, bolo vo filmoch mnoho a zapamätateľných je ich aj kvôli tejto klišé motivácii iba málo. Podobne si myslím, že aj na priemernú Chameleónicu sa časom zabudne, keďže sa nevyrovnala predošlým ikonickým záporákom. Tí všetci sa vo filme ukázali, no najviac priestoru mal obľúbený Tai Lung (Ian McShane).
Čo sa ich návratu týka, myslím si, že ich priviedli naspäť pre dve veci. Keďže Po v tomto filme končí ako dračí bojovník, vidieť jeho najznámejších protivníkov je ako obzretie sa za jeho cestou. Druhým dôvodom je určite nalákanie fanúšikov do kín na obľúbených záporákov. To ale bude pre väčšinu skôr sklamaním, keďže majú minimálne množstvo priestoru. Sú tu len do počtu.
Zmena patrí k životu
Hlavná záporáčka ale zároveň odzrkadľuje aj tému filmu, ktorou je zmena. Či už šlo o zmenu v Poovom živote alebo o ďalšie zmeny, ktoré pre spoilery radšej spomínať nebudem, film nám chcel ukázať, že zmena je dobrá a patrí k životu. Meniaci sa antagonista bol tak peknou metaforou.
Filmy z tejto série mali vždy silné posolstvá, no osobne si myslím, že práve táto časť ho podala najhoršie. Postavy vo filme to museli vyslovene povedať, pričom som to z filmu vôbec necítil. Mohlo to byť aj kvôli tomu, že tento film sa menej zameral na dramatickosť a ťaživosť a v oveľa väčšej miere využíval humor. Toho tam bolo za mňa až príliš a nie vždy fungoval.
Zatiaľ čo v minulých filmoch dokázali kombinovať seriózne scény s tými vtipnými naozaj citlivo, v tomto sa im to vymklo spod kontroly a humorných scén tam bolo až zbytočne veľa. Myslím si, že Poa ľudia milujú vďaka tomu, že vždy bol komplexnou osobnosťou, ktorá ukazovala všetky emócie. Tu sa to akosi stratilo. Možno to bolo aj tým, že sa o rolu hlavnej postavy delil s novou hrdinkou.
Nová hrdinka, ktorá je budúcnosťou série?
Tá jasne vykazovala trend, ktorý momentálne môžeme vidieť vo veľkých Hollywoodskych franšízach – rolu ikonického mužského hrdinu preberie rovnako šikovná a zvyčajne mladšia ženská hrdinka. Tu sme ju mohli vidieť v podobe líšky menom Zhen (Awkwafina). Tá sa nám predstavila ako zlodejka, ktorá sa ale s Poom spriatelí a spolu sa postavia záporáčke.
Zhen sa ukázala ako sympatická a urozprávaná zlodejka s ťažkou minulosťou a nedôverou v ľudí. Pri pohľade na ňu mi bolo jasné, že by ju štúdio rado videlo ako budúcnosť franšízy. Vo filme slúžila ako jedna z hlavných postáv a aj napriek tomu, že sa o toto miesto delila s Poom, myslím si, že panda vo vlastnom filme hrala skôr druhé husle. Príbeh a najväčší priestor v tomto filme patril totiž najmä Zhen.
Aj preto film nepôsobil ako film o pande a myslím si, že pre Poa tento príbeh nebol natoľko osobný ako v prechádzajúcich filmoch, vďaka čomu sme nevideli jeho hĺbku. Predstavoval sa nám príbeh práve spomínanej líšky, ktorý bol ale predvídateľný a nekonzistentný. Podobne na tom bol aj celkový dej, ktorý bol jednoduchý a rozbitý, akosi som sa do neho nedokázal úplne ponoriť.
Chýbali obľúbené postavy
Príchod novej postavy zamrzel najmä preto, že sme nevideli väčšinu starších, obľúbených charakterov. Z pôvodného osadenstva sa totiž ukázali iba Po, Šifu a Pooví otcovia – pán Ping (James Hong) a Li (Bryan Cranston). Tí mali, podobne ako v predchádzajúcom filme, medzi sebou vtipnú dynamiku. Na môj vkus mali ale až veľa priestoru a radšej mohli slúžiť ako menšie cameá.
Medzi obľúbené postavy ale vždy patrili členovia Zúrivej päťky. Tá sa tam takmer nevyskytuje, pričom dôvod bol adresovaný aj vo filme – majú byť na rôznych misiách po celej zemi. To ale zamrzí, keďže oni všetci boli vždy veľkou súčasťou série. A aj keď najprominentnejšiu úlohu mala vždy Tigrica, aj ostatní slúžili minimálne ako Poova inšpirácia a priatelia. Film tak pôsobil zvláštne a akosi odtrhnuto od série.
Viac priestoru dostali nové postavy, tie mali ale väčšinou spojitosť práve s mladou líščou zlodejkou. Šlo napríklad o pásavca Hana, vodcu lúpežníkov, ku ktorým patrila kedysi aj Zhen. Toho v origináli nadaboval oscarový Ke Huy Quan. Vďaka týmto novým postavám a absencii päťky to naozaj pôsobilo tak, že Po je len mentorom a hlavnú úlohu vo filme má Zhen.
Séria si naďalej zachováva skvelú animáciu a hudbu
Aj napriek mnohým zmenám, ktoré do série prišli s týmto filmom, dve veci zostali nezmenené. Prvou je animácia, ktorá bola rovnako špičková a kvalitná ako v predošlých filmoch. Niekto by mohol oponovať, že za tie roky sa už mala posunúť a inšpirovať modernejšími animáciami (napríklad filmom Kocúr v čižmách: Posledné želanie). Ja s tým nesúhlasím. Takýto spôsob animácie k tejto sérii proste patrí.
Nesklamala ale ani hudobná stránka, ktorá bola vždy dominantou série. Tá film príjemné dotvárala a dodávala mu energiu a nádych Ďalekého východu. Bude to aj tým, že podobne ako pre tri pôvodné filmy, aj pre tento hudbu vytváral Hans Zimmer, aj keď za pomoci Steva Mazzaru. Hudobná stránka sa tak udržala na rovnakej úrovni ako predošlé filmy.
Recenzia na film Kung Fu Panda 4 – Zhrnutie
Posledný film o dračom bojovníkovi Poovi, z ktorého sa odteraz stáva duchovný vodca, sa niesol v téme zmien. Prišla nová mladá hrdinka, ktorá bola celkom sympatická a na ktorú sa z veľkej časti aj film zameral. Aj napriek tomu, že zamrzela absencia Zúrivej päťky, mohli sme sa opätovne stretnúť so starými záporákmi, ktorí ale slúžili iba ako cameá. Tých priviedla nová antagonistka, ktorá neohúrila, ale ani nesklamala.
Dej bol kostrbatý a chýbala mu emócia predošlých častí. Čo mu ale nechýbalo bola kvalitná animácia a hudba. Po zvážení týchto všetkých aspektov si Kung Fu Panda 4 odo mňa odnáša hodnotenie 6/10.
