Vo finálnej časti série článkov, v ktorej sa rozprávame o tom, ako Stanley Kubrick natočil svoje vrcholné dielo sa pozrieme na priebeh produkcie troch posledných sekvencií filmu. Zhodou okolností sú tieto tri tými najzložitejšími. Určite ani nemusím vravieť, že sú taktiež pre príbeh najdôležitejšími. Text je rozdelený podľa jednotlivých sekvencií. Zoradený je postupne, ako časti nasledujú aj vo filme. Nezpokračujte, ak ste si ešte neprečítali predošlú časť.
Jupiter Mission (B)
Kubrick bol doslova posadnutý. Nemusíte sa však báť. V tomto prípade ide o väčšinou neškodné odhodlanie perfekcionistu, aby bolo všetko dokonalé. Režisér neustále pobehoval po sete s fotoaparátom. Tým testoval kompozíciu a skúšal rôzne nastavenia a objektívy. Pred každým natáčaním bežne spravil aj 50 polaroidových fotiek, aby sa uistil, že je všetko naozaj dokonalé a produkcia danej scény sa môže začať.
Všetky scény boli natočené nespočetne veľa krát. Niekedy boli potrebné aj desiatky pokusov, kým bol Stanley spokojný s výsledkom. Všetká animácia bola zaznamenaná na 4 rôzno-farebných filmových pásoch. Výsledkom bolo, že ku konci natáčania bolo natočených vyše 75 kilometrov fyzického filmu. Za kvalitu filmu aj efektov, ktoré nezaostávajú ešte dnes, vďačíme v tej dobe revolučnej optickej tlačiarni – jediný prístroj tohoto druhu si Kubrick nechal z USA doviezť do Anglicka.
Scény, kde astronauti pomocou malých operačných plavidiel idú opraviť satelit boli natočené tak, ako by ste si mysleli. Animácia, animácia a opäť animácia. Herci však boli v skutočnosti zavesení na lane a spustení niekoľko metrov. Frankove mŕtve telo si zahral kaskadér, ktorý bol taktiež zavesený na lane, ale ešte k tomu rotoval. Natáčanie tejto scény bolo veľmi ťažké, zložité a pre kaskadéra nebezpečné. Niekoľkokrát dokonca takmer omdlel.
Jupiter and Beyond the Infinite (A)
Kubrick mal od filmu zo začiatku jednoznačné požiadavky. Absolútne najdôležitejšie na celej snímke mali byť zaujímavý príbeh a mnoho príležitostí na kreatívne filmárstvo. Tieto dva faktory sú pri zobrazovaní konkrétnej tématiky nezbytné.
Zhruba dva roky po začiatku produkcie, pri natáčaní predposlednej sekvencie, začali producenti a investori o filme pochybovať, pretože aj napriek tomu, že projekt viedol sám Kubrick, v tej dobe ešte nevideli ani sekundu z nejakej scény. Stanley teda dal do kopy 15 minútový zostrih najviac impozantných scén z filmu a investorom ich ukázal. Ich reakcia na vizuálnu krásu snímky bola taká mocná, že okamžite Kubricka poslali naspäť do práce a s radosťou mu dali toľko peňazí, koľko potreboval.
Zaujímavosťou taktiež je, že finálna destinácia misie mala pôvodne byť Saturn. Kreatívny tím, ktorý mal na starosti špeciálne efekty by však planétu tak zložitú už nestihol zhotoviť, tak bol cieľ letu nakoniec pozmenený na Jupiter. Ikonická niekoľkominútová trippy farebná scéna bola natočená jedinečnou technikou snímok po snímku. Zhotovenie tejto scény trvalo istej časti tímu cez 6 mesiacov.
Jupiter and Beyond the Infinite (B)
Možno si spomínate, že v izbe, kde sa Dave po psychedelickej ceste nachádza sa ozývajú zvuky mimozemšťanov. Kedysi dokonca bola myšlienka, že by sme ich aj uvideli, celkom reálna. Dva najpravdepodobnejšie koncepty boli levitujúca bytosť pripomínajúca hmyz a extrémne štíhli humanoidi.
Na finálnej časti filmu je najzaujímavejší a najznepokujúcejší fakt, že po desiatich minútach pestrofarebného tripu sa ocitáme v miestnosti so starožitným nábytkom. Izba bola nadizajnovaná podľa hotelu, v ktorom Kubrick pár krát v minulosti prespal – vzhľad miestnosti ho inšpiroval. Tempo je schválne veľmi pomalé. Režisér vie, že takmer netušíme, čo sa deje, avšak aj tak nás má pod palcom. Čaká dosť dlho, kým stihneme celú situáciu vstrebať a ešte nám nechá priestor na rozmýšľanie.
Úplný koniec filmu nám ukazuje ďalší evolučný skok za pomoci monolitu a mimozemšťanov. Dave sa premení na akési semienko novej, vyššej ľudskej formy. Finálny záber nám ukazuje, ako sa „Star child“ blíži ku zemi a díva sa na ňu pomaly ako keby jej vravel, že ju ochráni, respektíve že ju zachráni. Vo filme to síce zobrazené nie je, v knihe od Clarkea sa však dozviete, že po príchode na Zem „Star child“ odpáli všetky nukleárne nálože na orbite.
V skratke, takto znie zlomok príbehu vrcholového diela jedného z najuznávanejších osôb kinematografie. Nespomenul som mnoho a mnoho vecí, na ktoré jednoducho nie je priestor a ani celovečerný dokument nemá ani len tú najmenšiu šancu pokryť aspoň polovicu celého príbehu filmu 2001: A Space Odyssey. Dúfam však, že som vám pomohol ešte o niečo viac uznávať toto umelecké dielo a iba o kúsok viac sa do neho zamilovať.
