Valhala: Ríša bohov RECENZIA – Bohov ako Thor, Loki či Odin nepoznáme len od Marvelu. Tí nám predstavili ich farebnú a vtipnú verziu, ktorá sa diametrálne líši od severskej mytológie. Práve preto prišiel do kín fantasy film Valhala: Ríša bohov, ktorý nám severských bohov ukázal v ich reálnejšej podobe. Dôležitým faktorom je, že snímka pochádza priamo zo severskej krajiny, presnejšie z Dánska.
Ide teda o európsky film, ktorý natočil režisér Fenar Ahmad. Ten sa zhodou náhod narodil v českom Brne irackým rodičom a v roku 1986 jeho rodina emigrovala do Dánska. Tam žije až dodnes, čo je na jeho filme nepochybne cítiť. Podarilo sa mu však oživiť severskú mytológiu na striebornom plátne?
Valhala: Ríša bohov RECENZIA
Príbeh nás zaviedol do samotnej Valhaly, ktorú obývajú severskí bohovia vrátane Thora, Lokiho, Sif, Baldera, Friggy či všemocného Odina. Bohovia Valhaly sú však rozhádaní a dokonca im hrozí deštruktívny Ragnarok, keďže sa nebezpečný vlk Fenrir utrhol z reťazí a utiekol do lesa.
Okrem toho sú na pokraji vojny s ich odvekými nepriateľmi, barbarskými obrami. Ich jedinou šancou na záchranu sú dve smrteľné deti zo Zeme – súrodenci Røskva a Tjalfe. Tých si Thor a Loki zobrali do Valhaly ako otrokov, no čoskoro zistia, že medzi bohmi ich čaká omnoho väčší a dôležitejší osud. Podarí sa im odvrátiť Ragnarok a vyhrať vojnu s obrami?
V prvom rade treba vydvihnúť drsnú, temnú a chladnú atmosféru, ktorá sa so severskými bájami nepochybne spája. Nečakajte žiadne farebné vykreslenie, ktorým Marvel prezentuje svojich bohov. Film teda najviac poteší fanúšikov tejto mytológie, no zároveň mu porozumejú aj úplní laici.
Celá snímka sa vlečie štýlom seriálu Vikingovia, takže aj jeho diváci si určite prídu na svoje. Vo filme nájdete aj rôzne odkazy na severskú mytológiu, ktoré nemajú pre príbeh žiadnu váhu, ako napríklad strom Yggdrasil. Dánskemu filmárovi sa tak podarilo udržať pravdivosť mytológie a výborne vystihol správanie jednotlivých postáv.
Tým sa dostávame k jednotlivým postavám a ich hercom. Samotný Thor bol správne vykreslený ako muž, ktorého zaujíma len jedlo, alkohol a ženy. Stvárnil ho dánsky herec Roland Møller, chlap ako hora s hustou bradou a veľkými bicepsmi. Poznať ho môžete z projektov ako Atomic Blonde, Mrakodrap, Cudzinec vo vlaku či Sklenená izba.
Budúci rok ho uvidíme v českom stredovekom filmu Jan Žižka. Ďalších hercov sme síce po mene nespoznali, no ich výber na dané postavy prekvapivo sedel. Teda až na Lokiho, ktorého stvárnil herec s viditeľne arabskými koreňmi. Nuž, asi sme zvyknutí na perfektného Toma Hiddlestona.
Každé pre má svoje proti
Atmosféru, mytológiu a herecké obsadenie síce vychytali, no problém prišiel vtedy, keď postavy začali rozprávať. Nemáme tým na mysli český dabing, ale nepodarený scenár. Rozhodnutia postáv nedávali zmysel, ich názory sa menili každou scénou bez akéhokoľvek vysvetlenia a hlavne – ako môže malé dievča pohŕdať severskými bohmi bez toho, aby ihneď prišla o hlavu?
Bohužiaľ, scenár je najdôležitejšou časťou filmu a práve tá sa tu vôbec nepodarila. Bolo jasne vidieť, že namiesto scenáru naliali tvorcovia peniaze do úplne iného odvetvia, no k tomu sa dostaneme neskôr. Teraz totiž prichádza ešte niečo horšie.
Poviem to bez servítku pred ústami, strih filmu musel robiť niekto, kto vyštudoval školu strihač-čašník. Z posledného súboju filmu si neodnesiete vôbec nič, pretože ho prakticky ani neuvidíte. Tak rýchlo prestrihané zábery jednoducho nestihnete procesovať, a to ani nehovorím o tom, že jas celého filmu mohol byť vyšší tak o 20%.
Ešte väčším zlatom sú strihy, ktoré vás úplne nelogicky prenesú cez polovicu dňa. Postavy sa v jednu chvíľu niekde nachádzajú a po strihu sú zrazu niekde úplne inde. Vyzeralo to, akoby tvorcovia nemali prístup ku polovici svojich natočených materiálov. Alebo jednoducho zlyhal človek, ktorý navrhoval časovú os tohto filmu…
Dobre zvládnutá technická stránka
Vráťme sa teda k tomu, do čoho tvorcovia naliali peniaze namiesto poriadneho scenáristu a strihača. Vo filme vynikala aspoň kamera, výprava a niektoré efekty by sa v Hollywoode tiež nestratili. Kamera často využívala priblížené zábery a hlavne mala nádherný color grading a anamorfický obraz, takže aspoň po technickej stránke sa bolo na čo pozerať.
Dron si polietal v krásnych končinách plných zelene, ktoré vyzerali ako vystrihnuté z dokumentu od National Geographic (dúfame, že naozaj neboli). Podarené zábery z kamery teda neuveriteľne zničil vyššie spomínaný strih, čo je naozaj smutné nevyužitie potenciálu.
Na efekty sa vo väčšine prípadov dalo pozerať, čo je pre európsky film veľkým plus. Milo prekvapil napríklad obrovský vlk Fenrir, ktorého vyobrazenia som sa bál asi najviac. Zároveň bolo vidieť, že tvorcovia často využívali praktické efekty len preto, aby nemuseli používať tie zložité vizuálne.
Menšie problémy boli vidieť pri použití zeleného plátna, no to si oko bežného diváka pravdepodobne nevšimne. Hudba príjemne dotvorila atmosféru filmu a nesklamal ani český dabing, ktorý nahradil originálnu dánčinu. Podotýkame, že snímku nájdete v slovenských kinách výhradne s českým dabingom, čo nemusí vyhovovať každému.
Zhrnutie
Keď sa na to pozrieme ako celok, tak sa film pohybuje niekde na hranici priemeru. Zatiaľ čo technická stránka bola zvládnutá slušne až na strih, tak scenár spolu s príbehom dosť zaostávali. Stále však veríme, že fanúšikov severskej mytológie či vikingov tento film poteší. Na európsku produkciu má snímka naozaj pekný vizuál a efekty.
Nabudúce stačí zohnať kvalitnejšieho strihača, scenáristu a natáčať na trochu svetlejších miestach, pretože 80% filmu sa odohráva v tmavom prostredí. Bojím sa však, že ide o film, ktorý by si roky dozadu našiel miesto na DVD v papierovom obale vo vydaní Nového Času. Od nás si Valhala: Ríša bohov odnáša hodnotenie 4/10.
