Superman, ktorý zničil slávnu franšízu
Temné časy v 80. rokoch postihli aj ďalšiu ikonickú značku z klenotnice vydavateľského domu, a to posledného muža Kryptonu Supermana. Napriek tomu, že prvý film z roku 1978 režiséra Richarda Donnera a druhé pokračovanie boli kinotrhákmi, následne to s rozbiehajúcou sériou išlo dole vodou.
Po treťom diele, ktorý už predznamenával pád legendy, prišlo to pravé filmové inferno v podobe štvrtého Supermana s podtitulom: Quest for glory, teda Súboj za mier. Pokračovanie „oslavovalo“ comeback superzáporáka Lexa Luthora s tvárou Genea Hackmana. Ten v štvorke zase priniesol na plátna novú nemesis Nuclear Mana.
Štvrtá časť originálnej filmovej série tak prekypuje naozaj bizarnými sekvenciami. Superman napríklad po zničení čínskeho múru Nuclear Manom škody opraví jednoducho. Len zrakom. V jednej z pamätných scén dokonca odsunie Mesiac zo svojej obežnej dráhy a zakryje ním Slnko.
Tvorcovia sa zhodli, že zhmotnenie vtedajšej aktuálnej hrozby Studenej vojny a nukleárneho arzenálu superveľmocí malo byť to pravé korenie filmu a malo priniesť akýsi humanitárny presah.
Superman IV, ale skončil pod taktovkou krachujúcej produkčnej spoločnosti Canon, a tá sa s komiksovou snímkou nebabrala.
Prvý knokaut spočíval v osekaní rozpočtu z 32 miliónov dolárov na 17 a druhú ranu pod pás komiksovej legende uštedrili strihačské nožnice. Pôvodných 134 minút totiž osekali o 45 minút. Štvrtý Superman sa tak stal najkratším filmom o Mužovi z ocele vôbec.
Škrty na viacerých frontoch sa tak odzrkadlili aj na samotných trikoch filmu, ktoré pôsobili aj oproti prvým častiam naozaj zastaralo.
Pri záberoch letu, tak filmári používali počas snímky ten istý záber opakovane a pri súboji Supermana s Nuclear Manom vo vesmírnom vzduchoprázdne jasne vidieť, že herci stoja na čiernej podlahe.
Nicolas Cage ako Superman: Film, ktorý sa nikdy nenatočil
Po štvrtom Supermanovi tak produkčné spoločnosti ikonickú sériu na určitý čas doslova „zarezali“. V roku 1990 sa ale začali ozývať prvé hlasy o vzkriesení legendárnej superznačky.
Po úspechu sfilmovaného ďalšieho DC klenotu Batmana z roku 1989 štúdiá nesiahli po nikom inom ako po hororovom mágovi Timovi Burtonovi. Ďalšie zvučné meno si ale malo sadnúť aj za písací stroj, pretože scenáristom nového Supermana sa mal stať autor nezávislých kultoviek Kevin Smith.
Ten o vzniku viackrát hovoril aj na svojich prednáškach. „Osobne si myslím, že ma oslovili preto, lebo niekto z Warner Brothers videl Flákačov a videli ako sa Brodie a TS bavia o kryptonitovom kondóme. A skrátka si asi povedali: Ten chlapík vie asi veľa o Supermanovi,“ spomínal Smith svojsky.
Narážal tak na dialóg v jednom z jeho filmov o tom, prečo by Muž z ocele kvôli svojim schopnostiam nemohol mať sex s Lois Laneovou.
Nový trhák o mužovi z Kyptonu tak mal niesť názov Superman Lives a Smith sa mal chopiť scenáristického pera. Ako vo svojom podcaste Fatman Beyond prezradil, ponuku od Warner Bros dostal v roku 1996 a štúdiá už vyrukovali aj s náčrtom toho, čo by chceli v snímke vidieť. Išlo o ultra záporáka Brainiaca, ktorého vesmírny koráb požiera celé mestá a planéty.
Požiadavky vyšperkované do dokonalosti
Požiadavky, ako mal budúci blockbuster vyzerať, ale podľa Smithových slov vyšperkoval do absolútnej absurdnosti producent Jon Peters. Ten totiž od Smitha požadoval, aby Superman stratil svoje schopnosti, aby nenosil svoj ikonický kostým, a aby zviedol súboj s gigantickým pavúkom.
Peters ale so svojou guľometnou kanonádou nápadov nekončil a Smith tak pred rokmi napríklad prezradil, že producent od neho chcel, aby mal záporák Brainiac šteniatko a pobil sa s dvojicou polárnych medveďov.
Pre Wizard Smith prezradil, že keď dokončil scenár, mal aj predstavu, ktoré slávne hollywoodske tváre by do trháku obsadil. Meryl Streep a Rene Zellweger ako dva ľadové medvede síce napísal ako vtip, no Bena Afflecka ako budúceho Supermana myslel absolútne vážne.
Affleck, ktorý sa neskôr ocitol v Batmanovom netopierom kostýme, sa spočiatku zdal ako jasná voľba aj preto, že herec mal k Smithovi blízko aj ľudsky a pravidelne ho obsadzoval vo svojich komédiách.
Čo robil Cage?
Burton ako budúci režisér si ale vybral vtedajšiu megahviezdu Nicolasa Cagea, ktorý si v tom čase uchmatol Oscara za Leaving Las Vegas. Ako upozornil portál Collider v dokumente The Death of Superman Lives: What Happened? Burton vysvetľuje, ako mal vyzerať jeho vysnívaný herecký ansámbel.
Úlohu spomínaného Brainiaca si mal zahrať legendárny Christopher Walken a Jimmyho Olsena komik Chris Rock. Poriadne kurióznym nápadom, ktorý predznamenával zdieľané komiksovo filmové svety, bola kameo rola Batmana Michaela Keatona v novom Supermanovi.
Smitha na scenáristickom poste v roku 1997 vystriedal Wesley Strick, ktorý napísal Burtonovi scenár k druhému Batmanovi. Následne došlo k ďalšej obmene na tomto poste a v roku 1998 Warner Bross prišiel so správou, že produkcia sa načas odkladá. Podľa kuloárov bolo už jasné, že projekt je definitívne mŕtvy.
Kevin Smith v jednom zo svojich prednášok zaspomínal aj na obdobie po prácach na Supermanovi, keď sa už vedelo, že kinohit v tomto obsadení nikdy nevznikne.
„Tu prácu mi pripomenulo nasledujúce leto, keď som išiel do kina a videl som film, ktorý produkoval práve Jon Peters. Volal sa Wild Wild West. Sedím v tom kine a hovorím si to je teda poriadna sra*ka. Zrazu ale pozerám a na plátne sa objaví kure*sky gigantický pavúk,“ opísal Smith.
V prepadáku s Willom Smithom sa totiž protagonisti postavili v boji proti obrovskému robotickému pavúkovi. Zaujímavosťou je, že Superman Lives s Nicolasom Cageom pod režisérskou taktovkou Tima Burtona síce nikdy nevznikol, ale zmienka o ňom sa dostala do jedného z nedávnych noviniek DCEU. Postava Supermana s tvárou Cagea sa totiž objavila vo filme Flash.
