Indiana Jones a Nástroj osudu RECENZIA (Indiana Jones 5) – Patrím do generácie, ktorá na filmoch s Harrisonom Fordom ako profesorom histórie, archeológom a hlavne dobrodruhom vyrastala. Pôvodnú trilógiu som videl nespočetnekrát. Štvorku sme dostali až v roku 2008, na piaty film sme museli čakať až doteraz. Dokázal si aj zostarnutý hrdina zachovať svoje čaro? Oplatilo sa čakanie?
RECENZIA na film Indiana Jones a Nástroj osudu (Indiana Jones 5)
Prvé scény nás presúvajú naspäť do roku 1945, kde dostávame (majstrovsky) omladeného 80-ročného herca. Dostáva sa do potyčky z nacistami, keď chce zachovať cenný artefakt, ktorý chcú zneužiť. Sledujeme naháňačku plnú skrývania, zvratov, prestrieliek a zaujímavých bojov. Jednoducho, esencia Indyho vystihnutá do najperfektnejšieho detailu. Šablóna je veľmi podobná, ale povedzme si – ak je niečo perfektné, načo to vylepšovať?
Následne sa presúvame do roku 1969, do dňa, kedy sa vracajú astronauti z prvej úspešnej cesty na Mesiac. Profesora Jonesa vidíme ako zatrpknutého dedka, ktorý sa chystá do svojho dôchodku. Ten však naruší jeho krstná dcéra Helena (Phoebe Waller-Bridge), ktorá prichádza pátrať po artefakte, ktorý kedysi hrdina získal spolu s jej otcom Basilom Shawom (Toby Jones).
Nástup nás vráti do starých čias
Veci však nemusia byť také ako sa zdajú a tu hneď musíme pochváliť šikovných tvorcov a strihačov z Lucasfilmu. V traileri nám v podstate neprezradili nič z deja, ktorý sa odvíja iným spôsobom ako by sme čakali. Na druhej strane sa pozriete, že na ňom pracovali až štyria scenáristi a začínate tušiť malý problém.
Dianie vo filme sa zdá často nesúrodým. A akoby sa ho snažili zliepať tým, že prinesú moment, ktorý príde z ničoho nič. Hrdinovia prichádzajú na riešenia až podozrivo rýchlo a ešte podozrivejším je, že nepriatelia ich vždy odhalia v ten najmenej vhodný moment (a nech je to akokoľvek nepravdepodobné).
Mániou poháňaní záporáci nechýbajú
Hovoriac o nepriateľoch – tí mi prišli akosi viac plochí, ak porovnávam s predošlými filmami. Jasné, Voller/Schmidt má svoje presvedčenia a svoju silnú motiváciu z trpkého sklamania z konca vojny, ale nedokáže ju vždy predať. Nezachraňuje ho dokonca ani charizmatický Mads Mikkelsen. Ale zase opačne, Boydovi Holbrookovi jeho mániu a fanatizmus úplne žeriete a poviete si, že presné také postavičky by ste našli aj medzi súčasnými ľuďmi.
Pôsobivejší výkon som očakával aj od Waller-Bridge, ktorá hrala v podstate to isté, čo sme u nej už niekoľkokrát videli. Jej entuziazmus a videnie toho najlepšieho na situácii však dodáva filmu to potrebné omladenie. Pri jej postave vidíme formovanie, ktoré by sa dalo čakať, ale aj tak nás príjemne poteší.
Dobrodružstvá sa na profesorovi Jonesovi podpísali
Samotný Ford však do role dáva, čo dokáže. Máte pocit, že ide stále o toho hrdinu, ktorý sa nebojácne pred rokmi púšťal do každého dobrodružstva, zároveň však jasne dáva najavo, že mu rozhodne spolu s rokmi neprospeli. Jeho šťažovanie sa na bolesti sú komickými, avšak jeho „nalepenie“ tváre na kaskadéra v akčnejších scénach je ešte (nechcene) komickejším.
A akcie nám teda režisér James Mangold naservíroval poriadne. Jedna naháňačka strieda druhú a k dispozícií je všetko, na čo si pomyslíte. Autá a motorky už sú nudné, tak tu máme koňa proti motorke, (takmer) nezničiteľné tuk-tuky či dokonca lietadlá. A nedržíme sa len na zemi a vo vzduchu, dostanú nás aj do skľúčujúcej atmosféry (s úhormi, ktoré rozhodne nevyzerajú ako hadi!) s potápaním sa pod vodou k rímskej lodi.
Brnknutie na nostalgickú strunu
Tu sa mohol v menšej roli objaviť aj Antonio Banderas a bolo mi ľúto, že ho nevidíme viac. Tvorcovia sa ale aj pri postavách rozhodli zabrnkať na nostalgickú strunu a tak sa vracia aj Sallah a možno nás čaká aj zopár príjemných prekvapení. Celkovo dostaneme aj niekoľko odkazov na staršie filmy, čo je pre skalného fanúšika veľmi potešujúce.
Nakoľko však má ísť o avizované zavŕšenie ságy, na mieste je aj isté ukončovanie predošlých dejov. Tu by ste nečakali, aký tragický dokážu mať nádych a naozaj vás zaleje vlna súcitu so zostarnutým dobrodruhom. Aj keď ste postavu jeho syna v predošlej časti nemuseli mať radi, neverím, že tu aspoň trochu nepookrejete.
Esencia značky a ikonická znelka
Páči sa mi, že aj napriek logickým chybám (raz nám Jones povie, že neverí na mágiu a inokedy zase, že už videl rôzne veci…) a rýchlym zásahom do deja si film zachováva vysokú originalitu a nepredkladá nám veci tak ako by sme čakali. Zvraty prichádzajú až do samotného záveru. Môžu sa nám zdať pritiahnuté za vlasy, ale povedzme si, nebola to práve jedna z tých vecí, ktorá nás na tejto značke uchvacovala?
Súčasťou správneho Indiana Jones filmu musí byť jednoznačne aj ikonická znelka od Johna Williamsa. V úvodnej scéne na ňu niekoľkokrát navnadzujú, až kým sa nerozbalí naplno. Naskáču vám zimomriavky, opäť máte 11 rokov a pozeráte neviem koľký raz Dobyvateľov stratenej archy. Neskôr si však len poviete: „Už zase?“
Zvyšok soundtracku však skvele dokresľuje astmosféru a miestami mal, aspoň pre mňa, až videoherný nádych, čím nás tvorcovia možno chceli ešte viac vtiahnuť do diania.
(Duchom) mladý dobrodruh vs. zostarnutý cynik
Jedna vec sa nedá odoprieť. Nezostarli sme až natoľko ako ústredná postava, ale zostarli sme. Preto nás na jednej strane uchvacuje, keď nás Indy so všetkou jeho hravou formou nostalgicky vracia k tomu, čo sme si na ňom zamilovali, na druhej strane si už viac všímame chyby. Nepriatelia prestanú strielať v kritickom momente? Niektoré akčné scény vyzerali efektami horšie ako pri treťom filme z roku 1989?
Áno, môže byť. Ale o tom by tieto filmy nemali byť. Mali by v nás vyvolať túžbu lúštiť hádanky, cestovať po celom svete a ponárať sa k prastarým pokladom. To stále Nástroj osudu perfektne dokáže. Prenáša nás z New Yorku do Maroka a potom zase na Sicíliu, pocie nám o tisícky rokov starých kódoch a záhadách starovekých mysliteľov.
Indiana Jones 5 RECENZIA – Zhrnutie
Ford stále dokáže klobúk nosiť s gráciou a bičom plieskať ako zamlada (aj keď to proti zbraniam už nemusí mať požadovaný účinok). Waller-Bridge by ho ďalším formovaním mohla nasledovať v jeho šľalapjách. Dostávame príjemnú bodku za jednou érou? Zdá sa, že áno. A tu môže prísť aj ďalšia slzička. Preto si piaty Indiana Jones odnáša, aj so všetkými svojich chybami, ale vystihnutím toho, čo na ňom máme radi, hodnotenie 7/10.
