9 dní do Vianoc | Spider-Man: Predvianočná nočná mora #4

Nenechajte si ujsť

Ondrej Kačkoš
Volám sa Ondrej, mám 21 rokov a na vysokej škole študujem marketingovú komunikáciu. Filmy, seriály a knihy ma sprevádzajú mojim životom odmalička. Keď netrávim čas v škole, s kamarátmi alebo s rodinou, určite ma nájdete pri pozeraní filmov.
- Advertis

Peter Parker je známy väčšine ľudí ako Spider-Man. Mladý hrdina, ktorý inšpiroval mnoho generácií detí aj dospelých. No nie vždy to má jednoduché. A hlavne nie vtedy, ak má riešiť veľký problém v tomto pokojnom vianočnom období. Každý deň až do Vianoc vám prinesieme časť tohto príbehu, ktorý donúti Spider-Mana ísť až za hranice svojich síl. Pozrite sa s nami teda na jeho predvianočnú historku, ktorá je však pre neho skôr predvianočná nočná mora:

9 dní do Vianoc

Praskanie elektriny. To počul Peter vo svojich ušiach. Húpal sa cez mesto na pavučine a naháňal záporáka Electra. Muž doslova stvorený z elektriny, ktorá z neho vychádzala a preskakovala z jedného vodivého predmetu na druhý, letel cez mesto a nekontrolovateľne sa smial. Spider-Man sa ho snažil dostihnúť, no márne. Snažil sa po ňom strieľať pavučinu, no tá cez neho prešla ako cez vzduch. Elektrinu je ťažké chytiť.

Peter bol od rána na nohách a dnes kvôli tejto naháňačke aj vynechal školu. PiNokio mu písal skoro ráno, Peter sa zobudil na vibrovanie prichádzajúcej správy, a povedal mu, že má prísť do blízkeho nákupného centra. Keď tam prišiel, už tam našiel Electra, ktorý ničil všetky elektrické spotrebiče a rôzne technológie. Prečo to robil, to Peter nevedel, no pri zločincoch je to ťažké niekedy povedať. Nie každý chápe, že s veľkou silou prichádza aj veľká zodpovednosť, a niektorí tú silu nevedia zniesť. Využívajú ju občas preto aj na to, aby sa len zabavili. A z Electrovho úsmevu bolo jasné, že si ranné ničenie elektrotechniky užíval.

Peter ho po únavnej naháňačke zahnal do slepej uličky. Len čo si to však Electro všimol, otočil sa, zamával Peterovi a vyparil sa do iskierok elektriny. Nezostalo po ňom nič a mladý hrdina pozeral iba na holú stenu. Povzdychol si, dosadol na najbližší vrchol budovy a stiahol si masku. Začal zhlboka dýchať.

Ako ho mám chytiť? Elektrina sa predsa chytiť nedá. S.H.I.E.L.D. pre neho možno nejaké väzenie má, no sami ho neuväznia, premýšľal Peter. Potom si ale spomenul na starého priateľa, nasadil si masku a vystrelil pavučinu.

Trvalo mu nejaký čas dostať sa na potrebné miesto, keďže po istej chvíli došli vysoké budovy a on musel skákať po strechách obytných domov. Nakoniec však pristál pred nízkym bungalovom žltej farby, ktorý mal k sebe dostavanú garáž. Pred domom bol nafukovací Santa Claus a strecha domu bola ozdobená ihličím a svetielkami. Pomaly a nenápadne prešiel po zmrznutom trávniku a zaklopal na dvere. Netrvalo dlho a ktosi mu otvoril. Bol to muž s blond vlasmi, o trocha vyšší ako Peter.

„Zdravím ťa, Clint,“ nesmelo pozdravil Peter. Muž chvíľu bez emócie na pavúčieho hrdinu hľadel, no potom sa zaškeril.

„Nazdar, Spidey. Poď ďalej.“

Peter vošiel dovnútra a Hawkeye za ním zavrel dvere. Dom bol zvnútra pomerne veľký. Z chodby sa dalo ísť doľava do obývačky spojenej s kuchyňou, rovno po dlhšej chodbe k iným izbám alebo doprava do garáže. Peter nasledoval Clinta Bartona do obývačky, ktorá bola celá obvešaná vianočnými ozdobami a vedľa modrého gauča stál obrovský vianočný stromček. Clint mu povedal, aby si sadol, a on zatiaľ išiel urobiť čaj.

„Tak, čo ťa ku mne po takom dlhom čase privádza?“ opýtal sa. Peter nechcel byť nezdvorilý a hneď začať s problémom, tak začal diplomaticky.

„Prišiel som zistiť, ako sa máš. Ako sa má… alebo teda nemá… ruka? Och, to znelo zle. Ako sa máš ty?“ nervózne habkal Peter. Hawkeye sa zasmial.

„Ruka sa má fajn,“ usmial sa a ukázal zdravou ľavou rukou na stolček vedľa kresla, ktoré bolo pri gauči. Na ňom bola kovová robotická ruka. „Po tom, čo mi Elektra odsekla pre lukostrelca potrebnú končatinu, mi niekto zo S.H.I.E.L.D.-u vyrobil túto technickú náhradu. Nie je to úplne moja stará ruka a keď ju nepotrebujem, dávam si ju dole, no dá sa s ňou žiť. Zvykol som si na ňu. A aspoň som mohol založiť s Buckym Barnesom klub kovových rúk.“

Barton sa zasmial a Peter sa k nemu nervózne pridal. Clint však následne zvážnel a pokračoval.

„Nebolo to však ľahké obdobie, čo ti budem vravieť. Prišiel som o ruku, následne som odišiel do dôchodku a ešte som sa musel dostať z toho, že Tony už medzi nami nie je. Muselo to byť ťažké aj pre teba. No my žijeme ďalej a musíme žiť svoje životy. Takže sa snažím byť pozitívny, aj keď to nie vždy ide,“ dopovedal, schytil do jednej ruky dva hrnčeky s mätovým čajom a prišiel k Peterovi. Jeden pohár postavil pred neho a druhý si zobral so sebou do kresla. „A teraz vážne, Peter. My superhrdinovia na seba nechodievame dozerať, či je ten druhý v poriadku. Hádam, že máš nejaký problém.“

„Nuž, vlastne áno. Nie že by som ťa nerád videl aj tak, no teraz som ťa už musel vidieť,“ začal Peter a rozpovedal mu celý príbeh o tom, ako mu prišiel mobil, ako teraz bojuje každý deň s nejakým zločincom či to, ako netuší, kto by za tým všetkým mohol byť. Nakoniec to ukončil dnešnou naháňačkou s Electrom a tým, že ho nevie chytiť. „A tak potrebujem tvoju pomoc a špeciálne šípy, aby som Electra chytil a dal do väzenia.“

Hawkeye si odpil z čaju, zamyslel sa a povedal:

„Hmm, tak to znie ako závažný problém. No, chlapče, ja ti ale pomôcť nedokážem. A to z dvoch dôvodov: za a) som na dôchodku, za b) chcem tráviť pokojné vianočné obdobie s manželkou a za c) mám elektronickú ruku. Ako myslíš, že to dopadne, keď sa k nemu čo i len priblížim?“

„Ale veď ty nepôjdeš k nemu. Ja ťa potrebujem ako poľovníka v zálohe,“ prosil ho o pomoc Peter.

„Ako som povedal, ja ti už nie som schopný pomôcť. Poznám však niekoho, kto je. Môj terapeut lomeno manželka mi po tom všetkom odporučil robiť niečo produktívne. Stal som sa teda učiteľom v jednej lukostreleckej škole. Je tam jedno dievča, Kate, a je fakt dobrá. Verím, že z nej čoskoro bude nový Hawkeye. Dám ti jej adresu a skús kontaktovať ju.“

Peter si teda zobral novú adresu, poďakoval sa Clintovi za pohostenie a vypočutie, poprial mu všetko dobré a vyšiel von. Išiel naspäť do mesta, konkrétne na Manhattan. Medzitým videl mnoho zničených obchodov s elektronikou a bolo mu jasné, že dnes sa Electro nesmierne zabáva.

Peter došiel na správnu adresu, zvonku si vypočítal, v ktorých oknách by mal byť apartmán tejto lukostrelkyne a pomaly k tým oknám vyliezol. Nazrel do bytu a mal šťastie, keďže sa akurát dostal k izbe, v ktorej bola mladá dievčina. Mohla mať okolo dvadsať rokov, zrejme už začala študovať na vysokej. Čierne vlasy si dala do copu a na sebe mala oblečený fialový sveter. V izbe cvičila akurát nejaké postoje z karate. Peter bol trocha zaskočený, no predsa len jej zaklopal na okno.

Kate započula ťukanie, obrátil sa a veľmi sa zľakla. Keď však videl, že to je Spider-Man, ponáhľala sa k nemu a otvorila okno.

„Oh môj Bože, ty si Spider-Man! Ako ti pomôžem?“ natešene sa opýtala.

„Ehm, posiela ma Barton. Clint Barton. Vraj ťa učí lukostreľbu a že si vraj veľmi dobrá, a že by si mi teda mohla pomôcť v jednej veci… superhrdinskej veci.“

„Jasné, určite. Konečne bude zo mňa superhrdinka,“ natešene zvolala, hodila na seba zimnú bundu a tulec so šípmi, vzala do ruky luk a začala liezť von z okna.

„Čo to robíš?“ zmätene sa opýtal Peter.

„Oh, myslela som, že ma vezmeš, vystrelíš pavučinu a vďaka nej sa dostaneme preč.“

„No, vlastne to by celkom šlo. Zvládneš to?“

„Že váhaš, na také niečo čakám už dlho.“

Peter ju teda chytil okolo pása, vystrelil pavučinu a šiel k najväčšiemu obchodu s elektronikou, o ktorom vedel, že ho Electro ešte nezničil. Pristál na budove neďaleko od neho tak, aby bol na dostrel, a pustil Kate. Tá si položila na zem luk a šípy a zahľadela sa na Petera.

„Čo teda budeme robiť?“ nedočkavo sa opýtala.

„Nuž, zvyčajne takéto vecí robím sám, ale dnes potrebujem pomoc. Máš nejaké špeciálne šípy?“ opýtal sa a Kate súhlasne prikývla, pričom začala vyťahovať rôzne šípy z tulca a hovoriť, aké sú ich schopnosti. „Super, ja by som potreboval nejaké, ktoré uzemňujú elektrinu.“

„Áno, pár takých tu mám. Čo mám teda urobiť?“

„Rátam, že čoskoro sa k tamtej budove, v ktorej je elektrotechnika, dostane záporák Electro z čírej elektriny. Ja ho zamestnám a potrebujem, aby si okolo neho vystrelila aspoň štyri uzemňovacie šípy. Skončí tak v pasci a my ho budeme môcť odovzdať S.H.I.E.L.D.-u.

„Dobre, chápem. To zvládnem. Som totiž najlepší lukostrelec, akého poznám,“ usmiala sa. „A čo budeme robiť dovtedy, kým príde?“

„Čakať.“

Chvíľu čakali mlčky, no Kate ticho prerušila.

„Prečo musíme chytiť tohto zločinca?“ opýtala sa.

„Pretože… to hrdinovia robia?“ otázkou odvetil Peter.

„To áno, ale cítim, že tu ide o viac.“

„Nechcem o tom rozprávať.“

„Dobre.“

„No tak, fajn, poviem ti to.“

A opäť raz v tento deň rozpovedal príbeh o mobile, PiNokiovi a o tom, ako jeho blízkym hrozí nebezpečenstvo ak nespraví, čo má. Kate pozorne počúvala a na konci sa zatvárila súcitne.

„To mi je ľúto. Nechcelo by sa mi niečo takéto riešiť len niekoľko dní pred Vianocami.“

„To je v poriadku. Aj som zabudol, že o pár dní sú Vianoce. Musím ešte kúpiť svojim blízkym darčeky, ale neviem, kedy to pri tomto tu celom stihnem.“

„Nemusíš, Spidey. Snažíš sa ich chrániť. Myslím si teda, že to je to najkrajšie, čo im môžeš dať. Starať sa o nich, byť tu s nimi a pre nich,“ povedal a posmutnela. „Ja totiž budem Vianoce tráviť sama. Moji rodičia sú rozvedení, mama s novým priateľom sú aktuálne na dva týždne na dovolenke na Bahamách a otec pracuje dvadsaťštyri hodín denne, každý deň v roku. Takže občas môžeš mať všetky darčeky sveta, no to, na čom najviac záleží, nemáš.“

Peter chcel niečo povedať, no v tom sa objavil Electro. Kate si ho všimla tiež, kývla Peterovi a nasadila si do luku uzemňovací štít. Peter vystrelil pavučinu a skočil smerom k Electrovi.

„Hej, iskrička, čo takto odveta,“ zakričal Peter a pristál pred Electrom na chodníku. Ten sa teda odvrátil od obchodu smerom k Peterovi a uškrnul sa.

„Ale, ale, konečne si v nebezpečnej blízkosti,“ povedal a začal po ňom strieľať elektrické paprsky. Peter sa uhýbal a snažil sa ho vylákať doprostred cesty, na ktorej momentálne neboli žiadne autá a našťastie ani civilisti. Fungovalo to, keďže Electro si nechcel nechať ujsť zničenie svojho nepriateľa. Keď bol na správnom mieste, Peter rýchlo vyskočil a vystrelil pavučinu, ktorá ho odniesla mimo jeho dosah.

Snáď vie to dievča naozaj strieľať, pomyslel si Peter a otočil sa smerom k nechápajúcemu Electrovi. Ten chcel vyletieť do vzduchu a ísť za Peterom, no v tom momente okolo neho presvišťal šíp. Potom druhý, tretí, štvrtý a piaty. Elektrický záporák im najprv nevenoval pozornosť, no keď zistil, že nevie vzlietnuť a ani sa poriadne pohnúť z miesta, nahnevane začal vrieskať a kričať a hádzať okolo seba elektrinu. Tá však došla len po vystrelené šípy a zostala v malom kruhu s priemerom dva a pol metra.

Peter zavolal S.H.I.E.L.D. a vrátil sa ku Kate. Tá si balila šípy do tulca, ktorý si potom hodila na chrbát.

„Tak čo, vezmeš ma domov?“ usmiala sa. Peter sa však zamračil pod maskou, vybral si z obleku papier a pero (vždy to treba mať pri sebe) a niečo naň napísal. Potom ho podal Kate. „Čo je to?“ zmätene sa opýtala.

„Moja adresa. Príď na Vianoce k nám. Spoznáš moju tetu, moju priateľku a možno ešte niekoho ďalšieho, kto k nám príde. Nikto by nemal byť na Vianoce sám. A ak tomu viem dopomôcť, tak ani nebude,“ povedal Peter. Kate na neho nechápavo hľadela, vzala si od neho pomaly lístok s adresou a chvíľu na neho bez slov hľadela. Potom však z ničoho nič Petra objala.

„Ďakujem, Spider-Man,“ zašepkala mu do ucha.

„Mimochodom, som Peter,“ povedal a jemne sa zasmial. Vo vrecku mu niečo zavibrovalo.

„Fíha, pavúky majú schopnosť vibrovania?“ zasmiala sa Kate a utrela si slzu z líca.

„Nie, to je moja nemesis,“ povedal a vytiahol mobil. Prišla mu správa, v ktorej bolo napísané:

Dnes to bol pre teba po ľahších úlohách ťažší oriešok. Ako vidím, vieš požiadať o pomoc, vďaka čomu si splnil aj dnešnú úlohu. Mne je to ale jedno, hlavne, že si ju urobil. Už len niekoľko dní a dám tebe a tvojim blízkym, ku ktorým už asi môžem rátať aj mladú Kate, pokoj. Buď v strehu, Peter, a :
Dvanásť dní do Vianoc, sliepke pristrihol si krídla,
Vulture v rukách polície sedí na väzenských bidlách.
Jedenásť dní do Vianoc, obraz si získal späť,
Venoma aj s Eddiem Brockom porazil si hneď.
Desať dní do Vianoc, banka vykradnutá bola,
Rhino bez peňazí visí na lane, je to pre neho smola.
Deväť dní do Vianoc, elektrina všade praská,
Electrovi v izolácii sa smeje aj lukostrelecká kráska.

POKRAČOVANIE ZAJTRA…

Pokiaľ chcete pravidelne čítať náš vianočný Spider-Manov príbeh, navštívte podstránku Spider-Man: Predvianočná nočná mora a každý deň až do Vianoc si prečítajte časť unikátneho príbehu.

Autor: Ondrej Kačkoš

Pridaj komentár

Mohlo by sa ti páčiť