Bez dychu a napätia | Tiché miesto: Časť II RECENZIA

Nenechajte si ujsť

Róbert Herda
Ahoj, ako si si už mohol prečítať, volám sa Róbert. Videohrám, knihám a hlavne kinematografii ako médiám, ktoré sú určené na rozprávanie príbehov, sa venujem už nejakú tú dekádu (ak si dobre pamätám, tak vlastne od dôb, čo som začal registrovať okolie). Najmä preto sa snažím všetko, čo z týchto oblastí prichádza skúmať a nezriedka analyzovať. Momentálne pracujem aj na vlastnej tvorbe a popritom sprostredkúvam čitateľom rôzne novinky, dojmy a recenzie z týchto oblastí.

Tiché miesto: Časť II RECENZIA

- Advertis

Keďže sa aj v našich končinách konečne otvárajú kiná, môžeme zasa raz zájsť na filmy, ktoré netrpezlivo očakávame už naozaj dlhú dobu. Jedným z takýchto projektov je aj Tiché miesto: Časť II, na ktoré sa dnešná recenzia podrobne pozrie. Dokázal režisér a herec John Krasinski nadviazať na úspech svojho najväčšieho hitu alebo skôr pod tlakom veľkých očakávaní zlyhal?

Prvé Tiché miesto prišilo ako menší zázrak, ktorý z relatívne jednoduchého konceptu dokázal vytrieskať azda žánrové maximum a súčasne skryť istú naivitu a hlúposť scenára (ostatne, extatickosť zážitku z videného s ľahkosťou a hravosťou pochovala dostupné plot holes). John Krasinski sa prejavil ako šikovný režisér, ktorý umne narába s obrazovými prvkami, využíva zvukových stôp alebo ich absenciu k navodeniu elementu strachu, čo je pri horore azda to najdôležitejšie.

Áno, ten príbeh bol hlúpy a mnohé nelogickosti mierne kazili zážitok, avšak to nemení nič na fakte, že celý audiovizuálny balíček spĺňal štandardy naozaj ponurej záležitosti, ktorá sa do diváka nepríjemne zarývala. Fungovalo takmer všetko. Herci sa vo svojich úlohách výborne prezentovali, scenár ťažil z malého a komorného zázemia a tento malý-veľký film sa nakoniec dočkal výborného a adrenalín vzbudzujúceho finále. Všetko bolo pripravené pre dvojku, ktorá sa mohla vydať mnohými smermi. Nakoniec si ale zvolila ten najviac generický…

Horšie ako minule

Scenár bol najväčším neduhom už predošlého filmu, keďže Krasinského pero sa takpovediac úplne vykašľalo na akékoľvek logické mantinely a jednoducho si zmienený herec, režisér a scenárista v jednej osobe nakrútil autorský počin s jasnou víziou, ktorý bol ale viac-menej iba jednohubkou ako začiatkom veľkého projektu alebo snáď univerza.

Druhý diel je pritom v prvých minútach prequel, ktorý poodhaľuje začiatok konca sveta a pôsobí zďaleka najzaujímavejšie. Po ňom totiž prichádza naozaj ale naozaj hlúpa cesta za záchranou posledných zvyškov civilizácie, ktorá je lemovaná dobre známym desením, stále slušnou prácou so zvukom a nespočetným množstvom prazvláštnych rozhodnutí postáv.

Tie pôsobia ešte biednejšie ako naposledy. Sú vo svojej elementárnej polohe hlúpe? Nepochybne. Krasinski síce v prvotine maskoval deravý scenár za komornosť, atmosféru adekvátne budovanú na audiovizuálnom pospájaní prítomných jednotlivostí, ktoré vytvárali efekt neprestajného nebezpečenstva číhajúceho na každý zvuk. Ten sa následne prenášal i na diváka, ktorý niekoľkokrát dostal jasný signál, že prichádza nebezpečenstvo. A aby toho nebolo málo, nepríjemným pocitom sekundoval i tiesnivý hudobný podklad.

Dvojka v tomto maskovaní už nie je tak dobrá, efektívna a ani funkčná. Jednak preto, že réžia neprimeraným spôsobom šponuje atmosféru a naťahuje výsledný punchline, ktorý potom pôsobí nedostatočne. No a za druhé vás postavy príliš nezaujímajú, pretože preukazujú jasnú neochotu kamkoľvek sa pohnúť. Emily Blunt je výborná herečka, čo potvrdila i v prvom filme, no skutočne nemá čo hrať. To isté možno povedať o Cillianovi Murphym, no a Noah Jupe alebo Millicent Simmondsová sú nezriedka tak iritujúci, že ich ani nechcete sledovať, čo je pri filme, ktorý je založený na postavách, zjavný a výrazný problém.

tiché miesto 2
Zdroj: vitalthrills.com

Atypický sequel?

Nie, druhé Tiché miesto je naozaj generické a v zásade iba variuje už videné, prežité a poznané. Krasinski nedokáže na stôl prísť s niečím naozaj prevratným a to, že postavy tentokrát vedia bojovať s mimozemšťanmi, vlastne ani nevyužíva (až na zhruba dva momenty). Potenciál tu pritom je, nakoľko otcovský vzťah Murphyho a Simmondsovej by ma osobne bavil, no je minimalistický. A rovnako aj všetky zvyšné vzťahy postáv sú tak zanedbateľné, že sa vlastne tešíte iba na ono strašenie. A tu sa dostávame k ďalšiemu problému.

Žiaľ, desenie až tak dobre nefunguje. Jednotlivé scény nepôsobia príliš napínavo, prežívanie v nebezpečných zalesnených kútoch je vlastne úplne všedné a celá zápletka si postupne odškrtáva situácie, ku ktorým môže dôjsť. Je to predvídateľné. Veľmi predvídateľné a naozaj neverím, že sa nájde osoba, ktorá by s prítomným záverom nepočítala od začiatku. Zábleskom svetla je jedine skvelý úvod, ktorý nedáva vydýchnuť a pôsobí náhlivo, čo je len dobre.

Prvotina nešetrila scenáristickými a ani režijnými nápadmi, no tentokrát idú obe zmienené na pol plynu. Prečo keď máte k dispozícii preživších, strelné zbrane a monštrá citlivé na sluch, nedokážete prísť so scénou, ktorú by bratia Česi nazvali “kulervoucí”? A takýchto pasáží, ktoré majú obrovský potenciál, je v snímke mnoho, avšak nikdy nie sú vyťažené na uspokojujúce maximum. Cillian Murphy je výborný herec, ktorý sa do takto ošúchaného prostredia hodí, avšak jeho postava je len prostriedkom k zatraktívneniu ukážok a trailerov. Nijak sa s ním nepracuje a v takomto podaní je v podstate zbytočný. Tak ako aj celé pokračovanie, ktoré možno vznikalo dlho, avšak nemá čo povedať.

emily blunt is hot
Zdroj: stack.com.au

Vidíme sa o pár rokov?

Pokračovanie relatívne dobrého hororu z roku 2018 nemá poriadne opodstatnenie. Jednak Krasinski v pozícii režiséra absolútne netuší, čo by mal s danou látkou robiť a okrem toho mu chýbajú aj adekvátne nápady, ktoré by boli schopné vyniknúť medzi ohranými zvukovými trikmi, pričom tie sa, len tak mimochodom, opakovali už v pôvodnom filme. Tu však vyznievajú ešte všednejšie a zásluhou jednoduchšieho scenára aj menej bavia.

Možno je to tým, že som obe snímky pozeral v tesnom závese za sebou (dočkali sme sa totiž double feature projekcie), no to nič nemení na fakte, že Tiché miesto: Časť II pôsobí mimoriadne zbytočne, no a toto tvrdenie podkladá i prečítaná recenzia, ktorá je podložená jasnými argumentami. A hoci som naozaj dlho tvrdil, že originálny film disponoval jedným z najlepších záverov za posledné roky, ktorý, tak ako pred dekádami prvý Matrix, sľuboval nekonvenčný dvojkový zážitok, po prezretí onoho lákavého pokračovania, zostávam sklamaný. V tomto prípade totiž nemalo nikdy prísť.

Ako Tiché miesto II, tak aj Matrix: Reloaded do veľkej mieri kazia efektívnosť vlastného záveru a nedokážu naň adekvátne nadviazať. Napriek tomu sa o finančný úspech nebojím a nečudoval by som sa, ak fanúšikovia dostanú i trojku, nakoľko tento sequel posunul naratívne hranice iba o nepatrný krôčik vpred a k tomu rezignoval na akýkoľvek zaujímavý charakterový vývoj, ktorý by rozvetvil jednoduchú psychologickú štruktúru žijúcich postáv.

Tiché Miesto časť II recenzia 2
Zdroj: horrorpatch.com

Dvakrát a dosť

Nakoniec nedostanete nič. Naozaj nič. Ani skutočne atmosférický horor, ani násilnú post-apokalyptickú cestu (ktorá v konkrétnych pasážach evidentne kopíruje The Last of Us a to nielen v koncepte ale aj v záberoch), v rámci ktorej by sa pracovalo s rodičovskými motívmi z jednotky a dokonca ani surový akčný zážitok sľubovaný v závere prvého počinu.

Pokračovanie velebeného žánrového dieťaťa je jedným slovom zbytočné a naozaj nenachádzam dôvod k jeho prezretiu a to ani v prípade, že ste skalný fanúšik tohto sveta. A to píšem ako človek, ktorý dal svojho času prvej snímke takmer maximálne hodnotenie.

Pred vyrieknutím ortieľa by som vám ale položil ešte jednu otázku. Možno vlastne neexistujúce príbehové podhubie a základy prezentovaného prostredia nazývať samostatným svetom v momente, keď je takto chabo vykreslený? Pretože prítomné kulisy fungujú výhradne v rámci žánrových náležitostí a diváckych očakávaní, no akonáhle sa snažia o niečo viac, zlyhávajú na plnej čiare.

A práve to je problém v prípade nadviazania na niečo originálne vo svojej formálnej stránke. Súčasne sa ale jednalo o projekt, ktorý absolútne nebol pripravený na akékoľvek budovanie vesmíru a odpovedanie na najkľúčovejšie otázky v rámci prezentovaného storytellingu a preto nemôže snáď nikoho po dejovej stránke uspokojiť. A k tomu si pridajte neúspešné brnkanie na hororovú notu a máte recept na efektné sklamanie súčasného roka. Tiché miesto: Časť II si preto odnáša iba 4/10 a v budúcnosti sa radšej vrátim iba k jednotke. Ostatne, rovnako to mám aj s legendárnou Matrix “trilógiou”.

Pridaj komentár

Mohlo by sa ti páčiť