Sila intenzívneho hitchcockovského westernu | The Power of the Dog RECENZIA

Nenechajte si ujsť

Štefan Bielik
Oddaný služobník kinematografického, herného a zábavného priemyslu. Lebo život je len jeden, ale svetov tisíc.

The Power of the Dog RECENZIA

The Power of the Dog RECENZIA – Streamovacie služby pravidelne dokazujú, že hravo vedia nahradiť filmy, ktoré už dnes v kinách v podstate nevídame. Ide o takzvané „snímky so stredným rozpočtom“. Kiná sa orientujú buď na státisícové blockbustre, ktoré divácky pohltí Čína, alebo na lacné horory, ktoré veľké štúdiá nič nestoja. A hoci sa môžem v duchu pohoršovať nad tým, že streamovacie služby kradnú kinám divákov, bez nich by sme prišli o výrazné, zaujímavé a jedinečné snímky.

Dokazuje to predovšetkým Netflix, ktorý sa nebojí investovať do odvážnejších projektov. Podporil aj nezávislú režisérku Jane Campion, ktorej zatiaľ najvýraznejším filmom je romantické Piano z roku 1993. Do sfilmovania príbehu The Power of the Dog spisovateľa Thomasa Savaga sa jej podarilo získať hviezdu Benedicta Cumberbatcha (Doctor Strange, Sherlock). Pôvodný plán obsadiť aj Elisabeth Moss (Príbeh služobníčky, Neviditeľný muž) ale zlyhal a tak ju nahradila herečka Kirsten Dunst (Spider-Man, Melanchólia).

Do ansámblu sa pridali Jesse Plemons (Expedícia: Džungľa) a Kodi Smit-McPhee (X-Men: Apokalypsa, Alfa). Snímka sa natáčala na Novom Zélande, odkiaľ pochádza samotná režisérka, avšak produkcia bola prerušená z dôvodu pandémie. Počas uzatvorenia krajiny v nej musel zostať celý štáb, lenže medzitým všetkým skončilo povolenie na jej navštívenie. Vláda im ho, samozrejme, predĺžila a tak minulý rok v lete mohli film úspešne dokončiť.

The Power of the Dog RECENZIA
Zdroj: vox.com

Aký je rozdiel medzi psom a psancom?

Montana, 1925. Čas drsných kovbojov, nevinných panien a utláčaných indiánov. Počas zaháňania dobytka prichádzajú bratia Phil a George Burbankovci do saloonu ovdovenej Rose, ktorá ho vedie so svojím synom Petrom. Drsný, tvrdý a neokrôchaný Phil sa správa presne tak ako vždy – neúctivo a hrubo, pohŕdajúc všetkým, čo sa vymyká jeho predstave o svete. George sa naopak do Rose zamiluje a po sobáši si ju odvedie na rodinný ranč.

Phil, ktorý sa cíti ukrivdený, sa k nej od začiatku správa odporne a svoju nenávisť dáva najavo aj voči mladému Petrovi. Pre Rose sa začína neľahké obdobie psychického útlaku, ktorý vedie k istému zániku. Štvorica postáv rozohráva na ranči hru plnú emócií a nevypovedané tajomstvá a potláčaný hnev sú predzvesťou veľkého nešťastia.

the power of the dog
Zdroj: wall.alphacoders.com

Komorná dráma v atraktívnom prostredí

Každý príbeh, každá kniha, každý film, je o postavách. Koncept príbehu, ktorý sa pokojne môže odohrávať v súčasnosti vo vedľajšom dome, alebo v paneláku v byte nad vami, je zasadený do atraktívneho prostredia Divokého západu. A je úžasné sledovať ako šíre pláne všade navôkol a cesty miznúce za horizontom dopomáhajú k protichodnej ilúzii väzenia na ranči, z ktorého niet úniku. Tento pocit ako diváci máme iba kvôli postavám.

Tie sú bravúrne napísané a perfektne zahraté. Každá jedna z nich má svoj dejový a charakterový oblúk a všetky logicky reagujú na aktuálne dianie na ranči. Každá pred očami diváka dospieva a stáva sa obeťou vlastného konania, čo je veľmi významný scenáristický ťah. Nenásilne doviesť postavy v ich zúfalstve a depresii do momentu, kedy si uvedomia, že si do veľkej miery za to môžu ony samy.

A hneď to spojím aj s hereckými výkonmi. Benedict Cumberbatch môže byť hollywoodska „hviezdička“, ale je to jeden z najlepších hercov, akí môžu byť v súčasnosti pred kamerami. Ak mi neveríte, pozrite si niektoré divadelné hry, v ktorých účinkuje. Alebo The Power of the Dog. Ten chlap dáva svojej postave neuveriteľne autentický náboj, absolútne sa ňou stane a prispôsobuje jej gestá, pohyby tela, melódiu reči, prízvuk, všetko. A naozaj všetci vo filme podávajú perfektné výkony, ktoré stoja za zmienku (aj Kirsten Dunst, ktorej prejav osobne moc nemusím).

the power of the dog
Zdroj: wall.alphacoders.com

Alfred, si tam niekde?

Nechcem, aby nasledujúce riadky zneli príliš odvážne, ale pomyselný pôvod konceptu filmu a vedenia režisérky by som hľadal možno až u samotného velikána Alfreda Hitchcocka (Psycho, Vertigo, Okno do dvora). Majster napätia sa vždy orientoval na hrôzu každodennosti, ktorá sa odrážala v pohľadoch jeho postáv a v postupnom budovaní vzájomnej nevraživosti. Samozrejmosť tragického konca vás drží na kraji stoličky počas celého filmu a keď si odmyslíme prostredie Divokého západu a farebný film, dostaneme príklad zručne zrežírovaného „old-school“ trileru.

Režisérka veľmi dôrazne dbala na vedenie dialógov. Snímka si dáva načas, nikam sa neženie a divák sa topí v ťaživom pocite vzájomného hnevu medzi postavami. Mojou jednoznačne najobľúbenejšou scénou (bez spoilerov) je, keď sa Rose učí hrať na ranči na klavír a vyruší ju Phil s bendžom. Ukážka prvotriednej filmárčiny. Bez textu a za pomoci veselej (!) hudby vyjadrené utláčanie jednej ženy. Dokonalé.

Kirsten Dunst
Zdroj: thestar.com

Nepotrebujem hneď vedieť všetko

Často sa stretávam s tým, že diváci v mojom okolí sú netrpezliví, pokiaľ pred nimi film niečo zatajuje. Nepoznajú hneď všetky odpovede, nevedia prijať tajomstvo. Ale je to presne to isté ako keď stretnete neznámeho človeka. Neviete o ňom vôbec nič, dokonca to, ako sa vám javí, môže byť jeho maska. A pomaly, postupne sa dozvedáte o jeho návykoch, spôsobe života, minulosti, závislostiach.

Presne na tomto film stavia, predovšetkým pri postavách Phila a Petra. Počas dvojhodinovej stopáže sa vám v hlave vytvorí obraz dvoch ľudí, o ktorých aj keď si na konci filmu poviete, že ste ich spoznali, nemusí to byť tak. Chcem tým povedať, že z pozície diváka sa nebojme otáznikov. Nebuďme leniví čítať medzi riadkami, lebo potom naozaj skončíme iba pri oslavách, že Red Notice je najpozeranejším filmom na Netflixe.

Mimo toho rovnako nemôžem opomenúť ani výbornú kameru a vynikajúcu hudbu. Kamera (Ari Wegner) pracuje so širokými zábermi, akonáhle sa však dostávame do domu a do konfrontácie, máme mierne roztrasený zoom priamo na tvárach hercov. Hudba (Johnny Greenwood) sa v pokojných a znepokojivých akordoch opiera o skromný počet nástrojov a pomáha snímke vytvoriť tú správnu atmosféru.

Benedict Cumberbatch
Zdroj: techiai.com

The Power of the Dog RECENZIA – Zhrnutie

Film The Power of the Dog okrem psa dokazuje aj silu streamovacích služieb. Pri podobných snímkach mám pocit, akoby sa snažili zachrániť niečo, na čo po skončení pandémie budeme v kinách už iba spomínať. Tento film rozhodne odporúčam každému. Nie je ľahký, nie je rýchly, nie je jednoduchý. Ale prostredníctvom svojich tvorcov dokazuje, že skutočná filmárčina ešte nevymrela a stále má čo povedať. 9/10.

Mohlo by sa ti páčiť

Pridaj komentár

- REKLAMA -

Najnovší obsah

- REKLAMA -