Ak hľadáme napätie, krváky, ľakačky alebo čokoľvek, čoho by sme sa mohli báť, v drvivej väčšine siahame po hollywoodskej produkcii. Teraz vám však dokážeme, že kvalitné horory môžu byť aj zo Slovenska a našich susedských krajín. Dáme vám zopár tipov na filmy, ktoré by ste si mohli zaradiť do halloweenskeho zoznamu (teda predvečeru Sviatku všetkých svätých!).

Na začiatok (aby ste nepovedali, že v zozname podvádzame!) jedna zaujímavosť. Mohli ste si myslieť, že prvé zobrazenie Stokerovho Draculu (kde ale nedostali práva na sfilmovanie knihy) podchádza z filmu Nosferatu z roku 1922. Omyl! Stalo sa tak v roku 1921 v Maďarsku (respektíve ešte pretrvávajúcej rakúsko-uhorskej produkcii). Natočili film Drakulova smrť (Drakula halála), kde sa známe knieža objavuje už v prvých minútach. Prečo potom nie je známy? Nuž, z jednoduchého dôvodu – film sa nezachoval a v maďarskom archíve zostali iba zábery z neho.

Maďarské horory

U našich južných susedov teda rovno aj zostaneme. Krajina je známa tým, že ju vyhľadávajú filmári pre lokácie. Takto sa tu točilo aj niekoľko hororov – či už je to Rituál s Anthonym Hopkinson alebo známy Underworld. Nedá sa im uprieť ale ich vlastná produkcia.

Zaujímavým kúskom je Taxidermia z roku 2006. Ide o sčasti horor, sčasti drámu až s poviedkovými víziami a mätúcimi obrazmi. Skôr pre náročného diváka, ale rozhodne má čím zaujať. Z novšej tvorby však určite treba spomenúť film Post Mortem, ktorý si Maďari vybrali aj aby ich reprezentoval na Oscaroch v 2020. Hovorí o vojnovom fotografovi po prvej svetovej vojne, ktorý sa dostane do opustenej dediny (plnej temných síl).

Rakúske horory

Rakúsko si často necháva poradiť inými krajinami. Či už v spojení s Maďarskom (spomínaná Taxidermia), Nemeckom (Rammbock: Berlin Undead) či Švajčiarskom (Benny’s Video). Tieto teda vynecháme. Kedysi silná filmová tradícia (v 20. rokoch sa tu natočilo viacero kvalitných filmov, napríklad Labyrint hororu) išla skôr do úzadia a už tu ťažko nájdete kvalitný horor.

Samozrejme s výnimkou skvelého psychologického hororu Dobrú noc, mami (Ich seh, Ich seh) z roku 2014. O scenár a réžiu sa postarala rakúska dvojica Veronika Franz a Severin Fiala, ktorí v 2019 priniesli horor The Lodge, tentokrát už z americkej produkcie. Film Dobrú noc, mami bol vybraný ako rakúsky návrh na najlepší cudzojazyčný film na 88. ročníku udeľovania Oscarov, ale nebol nominovaný.

V 70. rokoch natočili film Parapsycho, ktorý bol na svoju dobu prelomovým a ukazujúcim rýchlo idúce, šialené vízie. Dnes už je však skôr veľkým priemerom. Zaujímavým kúskom z poslednej doby je Hagazussa. Pohltiť vás dokáže atmosférou Álp v 15. storočí a ukáže vám, že zla sa tak ľahko nezbavíte, ani generačne.

Ukrajinské horory

Horory zo Slovenska sa môžu v mnohých prípadoch zdať ako veľké béčka, to ste však nevideli tie z Ukrajiny. Monster horory buď môžu dopadnúť výborne (Cloverfield), tak zle, až sú dobré (The Giant Claw), alebo len hrozne. To je väčšina béčok (až déčok) z tejto krajiny ako Kharakoz alebo Synevir. A pritom by to moli byť tak pekné, folklórom inšpirované kúsky.

Väčšina sa však (očividne) zameriava na katastrofu v Černobyle a mutantov z nej vznikajúcich. Avšak aj medzi rádioaktívnym prachom sa dá nájsť klenot. Je ním film Brama, kde babička (ktorá za vojny zabila niekoľko SS dôstojníkov) žije v zóne Černobyľu. Komunikuje s viacerými nadprirodzenými bytosťami (najradšej s vodnými nymfami, s ktorými konzumuje halucinogénne huby), ktoré ju varujú pred katastrofou, ktorá má nastať.

Poľské horory

Poliaci sa hororu tiež neštítia. Minulý rok viaceré premietania obletel ich film W lesie dziś nie zaśnie nikt (Dnes v noci v lese nikdo nespí). Podľa viacerých portálov išlo o akúsi ich variáciu na Pach krvi (inak tradičný motív s partiou mladých ľudí v lesoch). V roku 2018 zase mali film Wilkolak (samozrejme, Vlkolak).

S touto tematikou sa v ich filmografii stretávame častejšie a práve jej sa venuje aj (podľa mňa) najlepší poľský horor. V roku 1983 vznikol periodický film Vlčica (Wilczyca). Panstvo v 19. storočí ohrozuje starodávna kliatba a grófka meniaca sa na vlkolaka. Na poľskú produkciu 80. rokov silné a ešte dnes mám z neho zimomriavky. A čerešnička – nájdete ho celý na YouTube.

České horory

Horory zo Slovenska boli do veľkej miery ovplyvnené našimi najbližšími susedmi, s ktorými sme zdieľali štát (a práve mnoho z nich vzniklo ako česko-slovenských). Česi majú tiež bohatú históriu hororových príbehov, či už je to Podobizeň zo 40. rokov o portréte samotného Satana, Kladivo na čarodejnice zo 60. rokov, alebo súčasný (2015) mrazivý príbeh o ukrajinskom kanibalovi – Ghoul.

Do ich filmografie často spadajú aj variácie klasických príbehov. Takto napríklad vo filme Teta môžeme vidieť Boleka Polívku ako Frankensteina alebo po krvi bažiacu Škodovku v Upírovi z Feratu. V tomto prípade netreba vynechať ani surrealistického filmára Jiřího Švankmajera, ktorého verzia Fausta vyhrala dokonca troch Českých levov.

Bonus z Česko-Slovenska

Najkvalitnejší český horor (nech sa pozriete na akýkoľvek rebríček) je ale rozhodne Spalovač mrtvol. Rudolf Hrušinský ako pracovník krematória, ktorý postupne prepadá do šialenstva. Úžasná gotická atmosféra, podmanivý soundtrack (vážne, aj keď film pozeráte so zavretými očami, desí vás) – jednoducho sa vám dostane až ku kostiam.

Spomínajúc česko-slovenskú kinematografiu, určite musíme upriamiť pozornosť aj na dielo Příchozí z temnot z roku 1921. Oživovanie mŕtvych, temná mágia, tajomný hrad, ale aj rivalita v láske sú motívmi tohto nápaditého diela, ktoré určite stojí za pozretie.

Slovenské horory

A teraz sa dostávame k tomu, na čo ste všetci čakali – horory zo Slovenska. Samozrejme, nemáme ich tu také zastúpenie ako v iných krajinách, ale stále je z čoho vyberať. Do tejto kategórie by sme zaradili aj viacero filmov od Jakubiska (jeden za všetky – Dovidenia v pekle, priatelia).

Väčšina z nich bola v spojení s Čechmi (z tých, čo sme nespomínali ešte Prokletí domu Hajnů), ale pokusy sú aj po prelome storočí. Lepšie je na tom posledná dekáda, keď sme dostali found footage horor ako Attonitas (ČSFD ho hodnotí priemerne, ale u nás v redakcii si myslíme, že má čo povedať).

Tu je najlepším zástupcom (a celkovo aj slovenského hororu) film s názvom Zlo. Paranormálne aktivity v podaní Petra Bebjaka z roku 2012. Áno, toho Bebjaka, ktorý neskôr (2019) priniesol aj Trhlinu a len nedávno v kinách debutoval jeho film Správa.

Amatérske horory zo Slovenska

Špeciálna kategória pre horory zo Slovenska patrí tým amatérskym. Študent Matej Hradský prišiel v roku 2003 s filmom Nič nekrváca večne. Partia mladých ľudí sa vo vidine bohatstva rozhodne pátrať po mysterióznom Poklade vekov, pričom narazia na tajomný hrad s jeho pánom. Podľa názvu asi netreba dodávať, čím je strážca hradu…

Ešte vydarenejším je však Socialistický zombi mord z roku 2014. Kvôli nehode s plynom na brannom cvičení vzniknú zombie a je len na partii stredoškolákov (a ich svojráznom školníkovi), aby hrozbu zastavili. Veľká lahôdka pre fanúšikov hororových komédií.

Krajinami rozmanité, žánrovo bohaté

Toto sú naše tipy na horory od nás aj okolitých krajín. Vidíme, že každá má svoj špecifický prístup a každá vie svojou filmografiou čosi povedať. Od zmutovaných monštier, cez klasických zástupcov žánru či found footage, až po realistický horor, ktorý sa vám dostane do hlavy. Jednoznačne niečo pre každého!

Ako sa vám páčili naše tipy na slovenské, maďarské, rakúske, ukrajinské, poľské a české horory? Plánujete si niektorý z nich pustiť počas tejto strašidelnej sezóny? Dajte nám vedieť do komentárov.

Príspevok Tieto horory zo Slovenska a okolitých krajín stoja za pozretie zobrazený najskôr REWIND.sk.

Bill & Ted Face the Music je treťou časťou filmu o dvojici veľmi svojhlavých kamarátov. Prvé dve prišli v roku 1989 a 1991 a ukázal sa v nich Alex Winters a vtedy veľmi mladý Keanu Reeves. Tento internetom zvolený poloboh teraz pracuje na viacerých pokračovaniach a vracia sa k svojim predošlým projektom a toto je jedným z nich. A ja osobne som z toho veľmi nadšený, pretože toto je presne tá snímka, ktorú v roku 2020 potrebujeme.

Pôvodné filmy sledujú dvojicu stredoškolákov, Williama “Billa” S. Prestona a jeho najlepšieho kamaráta Teda “Theodora” Logana. Spolu majú kapelu Wyld Stallyns (Dyvoký hřepci). Hrozí im, že budú vyhodení zo školy a to by znamenalo koniec ich kariéry. Avšak aj koniec sveta ako ho poznáme. To sa dozvedia vďaka návšteve z budúcnosti. Tak cestujú rozličnými časovými obdobiami, aby spravili projekt z dejepisu a tým zachovali ľudstvo.

Pokračovanie ide ešte ďalej a posiela ústredných hrdinov na priam danteovskú cestu. Presne tak, prejdú si peklom – a to doslova. Tam uzavrú netradičné spojenectvo so samotnou Smrťou, ktorá ich cez nebo dostane až naspäť na Zem. Takto znovu zachránia svoju kariéru a aj svet. A tretia časť nie je o nič menej šialená.

Tretia časť v podobnom, no modernejšom rytme

Sledujeme v nej už dospelého Billa a Teda, pričom obaja už majú dcéry – Billa a Teda. Respektíve Billie a Theadora. Lebo iba oni môžu nazvať svojich ženských potomkov ženskými verziami vlastných mien. Tie skvele stvárnili Brigette Lundy-Paine a Samara Weaving. Vidíme, že jablko nepadá ďaleko od stromu a tieto baby sú podobne šialené a natvrdlé ako ich otcovia.

Dvojica hrdinov sa stále snaží prísť na svoj veľký hit a ich kariéra je v troskách. Najlepšie na tom nie je ani ich manželstvo. A práve v tom momente dostávajú opäť návštevu z budúcnosti (dcéru Rufusa, ich pôvodného mentora), ktorá im hovorí, že ak Preston a Logan neodohrajú svoju najväčšiu pieseň, celá časová línia sa rozpadne.

Bill & Ted Face the Music od tohto momentu začína sledovať dva hlavné deje – Bill a Ted skáču časom a navštevujú svoje potenciálne budúce verzie, aby od nich ukradli túto pieseň. Pritom sa ich dcéry snažia napodobniť niekdajšie skutky svojich otcov a cestujú históriou, aby nazbierali najväčšie historické osobnosti. A nebude pritom chýbať ani peklo so starou známosťou.

Film je teda skvelou kombináciou humoru, dobrodružstva či sci-fi s cestovaním v čase. Tu pôsobia moderné mestá skutočne krásne a aktuálne na rozdiel od predošlých dvoch filmov. Ale zase, kto vie ako sa na ne budeme pozerať o 20 rokov. Všetky prvky krásne lemujú dej, ktorý sa bez zbytočných okolkov ženie vpred k epickému finále.

Face je Music je skutočne skvelou skladbou

Nakoľko boli časové línie porušené, rôzne osobnosti sa dostávajú do nášho času. A verte, že ku koncu zapoja skutočne všetkých, aby odohrali ten najlepší song, ktorým je Face the Music (preto aj názov filmu). Jednoduchý rytmus si budete hmkať ešte dlho po záverečných titulkoch a popri ich sledovaní sa pristihnete, že máte na tvári idiotský úsmev. Nabije vás totiž maximálne pozitívnou energiou – a to je presne to, čo potrebujete.

Ak chcete film sledovať, nie je nejak nutné vidieť predošlé dve časti. Ale určite je zážitok lepší, ak ich máte pozrené. Nielen kvôli tomu, že tretí diel šikovne spája deje predošlých dvoch a berie si z nich to najlepšie, ale hlavne kvôli drobným odkazom. A samozrejme, nielen tým malým, ale aj priamym návratom k niektorým častiam príbehu.

O hudbe nebudem príliš dlho hovoriť. Je predsa nosným prvkom celého filmu a ak by bola nesprávne vybraná, určite by to pokazilo jeho nemalú časť. Soundtrack je ale prispôsobený tak, aby zaujal dnešného diváka a zároveň uspokojil aj tých, ktorí Prestonovi a Loganovi fandili už v 80. rokoch. Jednoducho pekne vyvážené.

Výborné herecké obsadenie

Treba určite oceniť aj skvele vybrané herecké obsadenie. Je jasné, že Winters a Reeves si role zopakovali po toľkých rokov. Avšak musíme povedať, že boli šikovne obsadené aj ich dcéry a človek by veril, že to môžu skutočne ich dcéry byť. Rovnako poteší aj návrat Williama Sadlera ako Smrťáka, pri ktorom pod vrstvou make-upu určite nespoznáte toho chlapíka zo Shawshanku.

Dobre bola obsadená aj cestovateľka z budúcnosti, Kelly. Tú stvárnila komédiami dobre vytrénovaná Kristen Schaal. Šikovne vybrali aj predstaviteľov historických osobností, mne osobne najviac imponoval mladý Louis Armstrong. A čerešničkou na torte sú už len skutočné hudobné osobnosti. Či to je Kid Cudi, ktorý sa ukázal v riadnej roli (a predviedol, že nie je len muzikantom) alebo krátke, ale o to viac humorné cameo od esa akým je Dave Grohl.

Jednoducho si to celé spojte a vyrobte z toho správne namiešaný koktejl. Na prvý pohľad to práveže môže vyzerať ako snaha o napchanie príliš veľa prvkov do jedného filmu, avšak aj pri kratšej stopáži okolo hodiny a pol má všetko svoje miesto a dáva to zmysel. Jasné, nejde o žiaden obrovský epický kasový trhák. Ale Bill & Ted Face the Music je príjemným dielom, pri ktorom dostanete hudbu do hlavy a nechá na vašej tvári úsmev. A to chceme. A v každom prípade – buďme k sebe excelentí.

Hodnotenia filmu:

CSFD.cz – 55%
IMDb.com – 6,2/10
Rotten Tomatoes – 82%

Videli ste film Bill & Ted Face the Music? Poznáte aj dve jeho predošlé časti? Dajte nám vedieť v komentároch.

Príspevok TIP na film: Bill & Ted Face the Music | Film o záchrane sveta, ktorý v tomto roku potrebujeme zobrazený najskôr REWIND.sk.

Piráti na vlnách sú skvelým britským filmom plným pozitívnej energie. Prenesie vás na more a hovorí o tom, ako mohla byť vo Veľkej Británii zachovaná rocková hudba. Takže tá nechýba počas celého trvania snímky a skvele dokresľuje atmosféru. A to, že sa v ňom zišli vynikajúci anglickí herci, ktorých veľmi dobre poznáte, je tiež skvelým lákadlom.

Premisa môže vyzerať na prvý pohľad jednoducho. Skupina svojských nadšencov vysiela z vĺn oceánu rockovú hudbu na svojej pololegálnej rádiostanici, pretože sa ju britská vláda snaží v 60. rokoch obmedziť. To im samozrejme nie je po srsti, a tak sa za každú cenu snažia, aby bolo Radio Rock a celá loď, z ktorej pochádza, odstavené.

Od základnej premisy sa odvíja niekoľko dejov

Základnú linku ale dopĺňa niekoľko dejových línii. Hneď bez zbytočného úvodu sa dostávame k jednej, keď je mladý chalan Carl poslaný za svojím krstným otcom na loď, aby ho prostredie napravilo. Jeho kmotrom je však akýsi vedúci celej skupiny, vždy štýlový a elegantný Bil Nighy. A mladík si má odvyknúť od búrlivého života, avšak je poslaný na miesto, ktoré sa riadi práve heslom “sex, drogy a rock’n’roll” (aj keď možno bez toho sexu…).

Na palube totiž nachádzame s jednou výnimkou čisto mužskú skupinu. Jedinou ženou je tam Felicity (hrá ju Catherin Parkinson, ktorú môžete veľmi dobre poznať z IT partičky), ktorá sa stará o catering. Ako môže zapadnúť do tejto striktnej partie? Jednoducho, je lesbička, čo to dáva jasne najavo, a tak si aj ona hľadá svoje miesto. Rozhodne nie je jediná, ktorá rieši svoje vlastné problémy a životné cesty – netreba zabúdať, že film sa nevezie len čisto na veselej nôte, ale je aj výborne spracovanou drámou.

Ďalšie zamotanie v deji nastáva, keď na loď prichádza niekdajší americký moderátor Gavin. Toho stvárnil, ako inak, kontroverzný a výstredný Rhys Ifans. Preto mu tu rola sadne ako uliata. Chce byť akýmsi kráľom a hlavným zabávačom Jediným problémom je, že vo vysielacej skupine sa už nachádza s podobným zameraním Gróf. Toho si zahral dnes už bohužiaľ zosnulý Philip Seymour Hoffman a tiež mu táto rola náramne sadla.

Pre dvoch členov šľachty je ale loď príliš malá, a tak sa dostávajú do konfliktu. Ten ešte narastie, keď sa Gróf zastane ranného moderátora Simona, ktorého si zahral veľmi známy Chris O’Down (tiež predovšetkým z IT partičky). To, že roztržka pôsobí až westernovo, si je vedomý aj scenárista a režisér Richard Curtis, a tak túto dvojicu privedie až k príznačnému duelu.

Vláda proti pirátom

V ústredí deja ale stojí práve spomínaný konflikt s vládou krajiny. Tá sa snaží, aby rádio prestalo vysielať, a skupina, ktorá je na lodi, si to tým pádom užíva čoraz viac. Tu vidíme krásny rozdiel medzi životnosťou toho, čo sa odohráva na palube, a skostnatelosťou úradníkov. Ak sa im niečo nepáči, snažia sa, aby to bolo ilegálne. A robia to veľmi nudne. Tento kontrast môžeme často vidieť aj v nádherných prestrihoch.

Nimi je film skutočne popretkávaný. Skvelým príkladom je napríklad oznámenie o dorazení nového člena k posádke, čomu sa ostatní radujú, a do toho vidíme strih na predstaviteľov v parlamente, ktorí kvôli tomu hromžia. Väčšia prestrihov je ale zameraná práve na hudobnú stránku, kedy tvorcovia výborne zapasovali správanie postáv k rytmu.

Piráti na vlnách – rocková hudba a skvelí britskí herci

Piráti na vlnách sa nám snažia povedať komplexný a kompletný príbeh a niekedy to dokážu absolútne bez slov. Nechajú nás unášať sa hudbou a podčiarkujú ňou aj podtext toho, čo sa deje. Neviem, či niektoré postavy pomenovali schválne podľa známych pesničiek, ale ak sa objaví Marianne a do pozadia hrá song s rovnakým názvom, tak nemôžete povedať, že by vám to nevyčarilo úsmev na tvári.

Postavy sú skutočne kvalitne napísané a rôznorodé. Každý z nich má svoje miesto a svoj vlastný segment, či už ide o veľmi skorú show hippiesáka Boba alebo správy formálneho Johna. Nicka Frosta je skvelé sledovať v hrubých okuliaroch s bokombradami, a aj keď sa jeho postava správa miestami povýšenecky, aj tak ho musíme milovať. Trochu zmäteného smoliara Angusa si tu zase zahral Rhys Darby.

Tajnostkárskeho polnočného DJ-a, ktorý absolútne ohúril fanynky, si zahral Charlie Rowe. Očaroval ich svojou mlčanlivosťou, keď hovoril veľmi málo, alebo len citoslovcami, a aj to šeptom či hlbokým hlasom. ASMR predtým, ako to bolo cool. Ani pri nich nekončí výber hercov z kvalitnej britskej šperkovnice. Carlovu mamu napríklad stvárnila Emma Thompson a jedného z členov vlády si zahral Kenneth Branagh. Dokonca sa tu objavuje aj vtedy málo známa Gemma Arteron vo vedľajšej roli.

Každá z postáv má vlastné miesto, skvele posúva dej a strieda vtipné momenty (aj s vlastnými komentármi) s tými dramatickými. Takto sa dostávame celou škálou emócii (budete sa tešiť a usmievať, ale nie je zlé si nachystať aj vreckovky) až k napínavému finálne, pri ktorom si budete myslieť, že vám roztrhá srdce. Ale to len do momentu, kedy to opäť zvrátia úžasným happy endom, pri ktorom sa ukáže sila fanúšikov.

Aj vy sa stanete fanúšikmi Radio Rock

A práve aj na nich stojí toto rádio. Neustále vidíme prestrihy k rozmanitosti ľudí, ktorí si stanicu radi zapnú. Vidíme rebelujúcu mládež, ktorá ich počúva po večierke či pri večierkoch, pričom si často podávajú fľašku vína či cigaretu. Vidíme pracujúcich ľudí, napríklad sestričky, rodiny na piknikoch, aj tancujúcich starčekov.

Práve to je jeden z prvkov, ktorý do vás vleje pozitívnu energiu. Rádio akoby vnímate spolu s jeho fanúšikmi. Hudba je skutočne skvelá a vy sa pristihnete, ako si poklepávate nohou do rytmu. A takéto rádio predsa nemôže zaniknúť!

Piráti na vlnách sa v origináli volajú The Boat That Rocked. Ide o dobre spracovaný dvojzmysel, kedy sa hovorí o lodi, ktorá hrala rock, aj ktorá prerazila a išla si svoje. Preto oceňujem aj prekladateľov z našich končín, že niečo podobné zachovali. Takto ostávame v názve rádiovlny, na ktorých vysielajú, aj na ktorých sa plavia.

Skutočnosť za filmom

Film je skvelým posolstvom o tom, ako sa netreba vzdávať. Každý z členov rieši svoje vlastné drámy, ale ide im hlavne o to, aby sa kvalitná hudba rozšírila medzi ľudí. Ako povedal Simon: “Žijem pre túto hudbu, oplatí sa mi pre ňu žiť a som ochotný pre ňu zomrieť”. Ak teda dokáže jeden film spojiť muzikálnosť, drámu aj humor, tak len britský. A rozhodne stojí za pozretie.

A čo je malou perličkou – je čiastočne inšpirovaný aj reálnymi udalosťami, čo vidíme v textoch na konci. Skutočne v Severnom oceáne vysielalo pirátske rádio, ktoré prinášalo ľudom rock. A po jeho skončení sa začali uvoľňovať opatrenia a dnes môže mať tento svet dostatok krajín, ktoré hrajú rock’n’roll. A to je dobre, pretože si ho budete mať chuť pustiť aj vy. Obrovskú chuť.

Hodnotenia filmu:

CSFD.cz – 81% 
imdb.com – 7,4/10
rottentomatoes.com – 71%

Páči sa vám výber britských hercov v hudobnej dramédii? Máte chuť si tiež pustiť rockovú hudbu? Dajte nám vedieť v komentároch.

Príspevok TIP na film: Piráti na vlnách | Ako pirátske rádio zachovalo rock vo Veľkej Británii zobrazený najskôr REWIND.sk.

Film Formula 51 nie je filmom, ktorým by ste sa chceli nejak intelektuálne obohatiť. Pustíte si ho po náročnom dni či v lenivé nedeľné popoludnie, kedy vás prvotriedne odreaguje. Ide o krimi (až akčnú) komédiu, ktorá sa značne inšpiruje tvorbou Guya Ritchieho, avšak vôbec jej to nemôžeme mať za zlé. Nasmejeme sa pri nej totiž dosť.

Snímka sleduje čerstvého absolventa profesúry chémie, ktorého kariéra je však okamžite zničená. Ako inak, môžu za to drogy (aj keď v tomto prípade iba v ľahšej podobe nejakého toho malého jointa).

Keď máte plné zuby distribúcie drog, choďte ich predávať inde

Elmo McElroy, ako sa chemik volá, vyrába drogy vo veľkom a snaží sa vymaniť spod tlaku svojho súčasného distribútora, ktorý ho ovláda. Dá dokopy precízny plán a utečie do Británie (konkrétne Liverpoolu), kde plánuje uzatvoriť obchod svojho života a drogy ďalej rozširovať. Avšak ako to býva – veci nejdú podľa plánu, trpezlivosť ubúda a mŕtvoly pribúdajú.

Ak by však cez komplikovanú cestu nakoniec všetko klaplo ako má, tak si na konci kúpi útulný zámoček v Škótsku. Môže sa tam pokojne venovať svojmu koníčku – golfu. Premisa znie jednoducho, ale tento film sa na nič nehrá a nič nepotrebuje prekombinovávať. Možno znie miestami kruto, ale to si gangsterky akosi vyžadujú. Pomerne neznámy režisér Ronny Yu sa tu blysol (aj keď, ako som spomínal, inšpirácia ritchieovkami sa nedá zaprieť). Ako inak, keď ho pre film odporučil samotný Samuel L. Jackson.

Samuel L. Jackson hláškuje ako to máme radi

Ten si totiž vo filme zahral ústrednú rolu. Je pomerne podobná jeho najviac ikonickej z Pulp Fiction, ale na to sa tiež nemôžeme hnevať, pretože ju milujeme. Počas filmu sa správa trochu výstredne, a čo by sme mohli čakať, strieľa jednu hlášku za druhou.

Nimi je film absolútne popretkávaný. Zaujímavé je, že v inom snímku by niektoré z nich vyzerali úplne lacne, až primitívne, tu ale fungujú perfektne. Viete si napríklad predstaviť vetu “To si tu ani černoch nemôže v kľude predávať drogy?” pri policajnej razii z úst niekoho iného ako Jacksona?

Aj by sme mohli, rolu mal totiž pôvodne stvárniť Laurence Fisburne, ktorého môžeme poznať predovšetkým ako Morpheusa z Matrixu. Jackson bol ale rozhodne správnejšia voľba. Ale prečo to spomíname? Nebolo by totiž dobrej komédie, keby si nespravili srandu aj z tejto drobnej zaujímavosti.

Robert Carlyle ako futbalový nadšenec

Nie je ale jedinou hviezdou filmu. Britským mestom a reáliami (čítajte podsvetím) ho sprevádza futbalový nadšenec a gangster Felix DeSouza. Toho si zahral Robert Carlyle a my mu počas filmu absolútne veríme každý jeden aspekt jeho správania. Rovnako rád, ako svoj liverpoolsky tím, miluje rýchle autá a prekvapivo jednu konkrétnu ženu.

Má to ale háčik, spomínaná femme fatale je čisto náhodou nájomnou vrahyňou, ktorá má na starosti akurát práve Elma. Nasleduje ho cez oceán, kde znovu narazí na Felixa, ktorého pozná z minulosti. Žeby sa to začalo komplikovať? To ste ešte nič nevideli. Dá teda vrahyňa prednosť 250 tisíc dolárom alebo sentimentu?

I Will Do Anything For Love (or revenge?)

Najal si ju prvotriedny gangster a gauner späť z pôdy USA, ktorému Elmo spôsobil krivdu (pripravil ho o kšeft a takmer o život – sľúbil mu ale, že nabudúce bude precíznejší). Je známy pod menom Jašter a najlepšie na tejto postave je, že ju stvárnil Meat Loaf. Tento rocker opätovne potvrdil, že vie hrať.

Film Formula 51 prináša ďalšie menšie postavy, ktoré ale skvele fungujú v tejto rozohranej hre. Je tu dvojica policajtov, ktorá sa snaží dvojicu McElroya a DeSouzu zastaviť, partia neonacistov, ktorým sa nepáči prítomnosť černocha v ich mestečku či celá plejáda mafiánov, ktorý sa ale dlho neohrejú.

Rhys Ifans excentrický ako vždy

Vedľajším postavám ale kraľuje jednoznačne Iki. Ide o akéhosi človeka pre všetko. Chcete zbrane? Iki. Nočný klub na predaj drog? Iki. VIP lístky na futbalový zápas desaťročia? Samozrejme, že Iki. A to, že je táto postava krásne a správne šialená a excentrická podtrhuje už len fakt, že si ju zahral Rhys Ifans.

Film Formula 51 je teda ukážkovou kombináciou americkej a britskej tvorby. Odráža namyslenosť a egoizmus štátov, posadnutosť futbalom Angličanov a berie si to najvtipnejšie z oboch svetov. A ako som už spomínal, práve toto prostredie (a britská produkcia) krásne podčiarkujú gangsterku s komediálnymi prvkami.

Prídu si na svoje milovníci akčných filmov, humorných snímkov, krimi zápletiek aj spomínaných hercov. A k tomu – Samuel L. Jackson nielen obchoduje s drogami a uniká iným zločincom, ale rovnako, ako sa Felix vyznačuje svojim červeným futbalovým dresom, Elmo nosí kilt. Prečo? Možno sa ani ľudia okolo neho nedozvedia…

Áno, je pravda, že niektoré scény pôsobia trochu umelo a podčiarkujú klišé (distribúcia drog na nelegálnej techno párty), ale filmu to prepáčime. Dokonca aj spomalené, akoby trhané scény. Predsa len, treba sa pozerať aj na dobu, kedy to bolo točené.

Film inak zbytočne nezdržuje, všetko ukazuje priamo a deje sa odohrávajú jeden za druhým (takže sa ani nemáte čas nudiť). Stopáž pod hodinu a pol je tu úplne postačujúca, dá vám všetko, čo potrebujete a zbytočne nenaťahuje. Niekedy veci totiž nepotrebujú siahodlhé vysvetlenia.

Prečo Formula 51?

Čo sa názvu týka – Formula 51 je práve vzorec, pod ktorým sa droga označuje (resp. POS 51). Jej autor totiž garantuje “osobnú návštevu u boha”, pretože je 51-krát silnejšia, ako všetky dostupné drogy (ktoré ale obsahuje). Trochu je ale škoda, že sa viac nepohrali so slovnou hračkou. V originále je to 51st state, čo poukazuje nielen na stav, do ktorého vás dostane, ale aj jednu z hlášok vo filme (Británia je len 51. štátom USA!)

Ak nemáte niektoré poobedie čo robiť, prepnite z futbalu pokojne na tento film. Niečo by v ňom našli istotne aj fanúšikovia tohto športu. Inak vás ale čaká bezstarostná jazda s akciou, ale hlavne humorom. A ako by povedal Iki: “Futbal a drogy? Ideálne nedeľné poobedie!”

Hodnotenia filmu:

CSFD.cz – 72%
IMDB.com – 6,3/10
Rotten Tomatoes – 59% 

Máte radi krimi komédie? Siahnete aj po tejto šialenej kombinácii? Dajte nám vedieť v komentároch. 

Príspevok TIP na film: Formula 51 | Samuel L. Jackson nosí kilt, predáva drogy a hláškuje zobrazený najskôr REWIND.sk.

Film Hotel Mumbai je v súčasnosti jedným z najobľúbenejších a nasledovanejších titulov na streamovacej službe HBO Go. Snímka bola natočená v roku 2018 a tento titul jej zaručene patrí. Dokáže v sebe spojiť drámu, vykreslenie historických udalostí, akciu a thriller, čo sa nie každému úspešne podarí.

Hotel Mumbai je založený na reálnych udalostiach z roku 2008. Sleduje príbeh hotelu Tadž Mahal v Bombaji (anglicky Mumbai), na ktorý zaútočila skupina teroristov. To, že viete, že sa udalosti skutočne stali, vás prenasleduje celým filmom a zanecháva vo vás naozaj silný dojem.

Pakistánski extrémisti sa rozhodli zaútočiť na bohatú štvrť indického mesta, v ktorom sa nachádzal aj spomínaný hotel. V ňom sledujeme nielen všetkých hostí, ktorí sa tam momentálne nachádzajú, ale aj okolitých občanov či dokonca správy s reálnymi dobovými zábermi. Príbeh sa ale zameria na vybranú skupinu hostí a zamestanacov.

Skvele napísané aj zahrané postavy

Medzi nich patria moslimská žena s americkým manželom, ich dieťa a opatrovateľka. Ukáže sa, že niekedy sa musí pár rozdeliť a priniesť nečakané obete pre záchranu seba, ale aj ostatných. Rovnako pri deji pracuje aj ruský obchodník, ktorý je zo začiatku vykreslený ako arogantná a bezcharakterná postava.

Najviac emócií nám však z postáv dodávajú samotní zamestnanci hotela. Tí sú odhodlaní za záchranu ľudských životov položiť aj život a v rámci ich hesla “Hosť je bohom” sa musia postaviť tvárou v tvár hrozbám.

Silným charakterom je nielen ich vedúci, ktorý sa rozhodne otvoriť VIP časť, aby ochránil hostí. Prvým hrdinom je nemenovaný člen kuchyne, ktorý pozitívne motivuje a dodá morálku ostatným. Najviac sledujeme ale príbeh čašníka Ardžuna, na ktorého doma čaká tehotná manželka.

Zahral si ho Dev Patel, ktorého môžeme poznať z filmov ako Milionár z chatrče alebo Lion. Ani o ďalšie známe tváre nie je núdza. V úlohe Zahry, manželky amerického obchodníka, sa objavila Nazani Bonandi (najznámejšia zo seriálu Ako som spoznal vašu mamu) a ruského oligarchu stvárnil Jason Isaacs (Lucius Malfoy zo série Harry Potter).

Herecká hviezdy predstavujú svoje postavy skutočne uveriteľne a vy trpíte spolu s nimi. Na kvalitných výkonoch je postavená atmosféra, ktorá tu napínavo graduje. Ak uvidíte skupinu turistov blížiacich sa k hotelu, neviete aký bude ich osud o 2 minúty.

Film Hotel Mumbai vás udrží v napätí aj vám rozbúcha srdce

Keď sledujete hosťa, ktorý sa snaží uniknúť teroristom, a prechádza ticho chodbami, zostane ticho aj vy. Často zatajíte dych v scénach, kde to robia postavy. Na druhej strane vám pri určitých záberoch bude srdce neraz tĺcť ako splašené.

Skvele vygradovaná atmosféra sa šikovne dopĺňa z dramatickými prvkami, pri ktorých sa vám oči zaplnia slzami. Do toho absolútne neveriacky krútite hlavou, akých zverstiev sú schopní ľudia, a akú katastrofu dokáže spôsobiť zopár jedincov.

Po konci nad ním ešte rozmýšľate dlho

Ku koncu filmu vám trochu odhľahne, ale neužívate si tradičný happyend. Znovu si uvedomíte, že sa udalosti naozaj stali, a prežívate zvláštne emócie, keď vidíte zachránených, ale zároveň čítate obete. Po finálnych záberoch (ktoré sú autentické) vám snímka ešte dlho zostane v hlave.

Hotel Mumbai teda rozhodne nie je filmom, ktorý si pustíte v ktorékoľvek poobedie. Musíte byť správne pripravený na dávku emócií a vedieť, že znesiete hrôzu, ktorá je tu zobrazená. Svojim spôsobom si ale snímku vychutnáte v každom zábere a oceníte, ako majstrovsky je natočená.

Máte aj vy radi silnejšie drámy? Dáte Hotelu Mumbai šancu? Dajte nám vedieť do komentárov.

Príspevok TIP na film: Hotel Mumbai | Šokujúca dráma, ktorá vás udrží v neustálom napätí zobrazený najskôr REWIND.sk.

Film T-34 (alebo v niektorých verziách u nás aj ako Legenda menom T-34) je kombináciou historickej vojnovej drámy s akčnými scénami. Popri tom sa ruským tvorcom podarilo prepašovať do filmu aj vtipy na odľahčenie, ktoré ale s celkovým konceptom pekne fungujú.

Snímka bola natočená v ruských štúdiách v roku 2018. Naše televízie ju v poslednom čase začali vysielať vo veľkom. Takto som sa (pre mňa) netradičným spôsobom dostal k nej aj ja. Film ma zaujal na toľko, že som si spätne zaobstaral aj digitálnu kópiu, ktorú ďalej odporúčam o posúvam.

O čom je film T-34?

Film sa sústreďuje na posádku sovietskeho tanku, ktorý prehrá svoj boj proti nemeckej presile. Ich poručík Nikolaj Ivuškin je následne zajatý, spolu s vodičom stroja, Štepanom Vasilkjonkom. Po niekoľkoročnom odlúčení sa stretávajú v nacistickom zajateckom tábore.

Práve v ňom dáva nemecký dôstojník Klaus Jäger dokopy jednotku, ktorá ma operovať jediný ako-tak funkčný sovietsky tank modelu T-34. Tank sa má ukázať proti nemeckým Tigerom, aby sa ešte viac vyzdvihla ich sláva. Nevedomky tak spája časť bývalej jednotky (spolu s ďalším členom). Tí majú ale vlastné plány a od začiatku vymýšľajú ako sa zo zajatia dostať…

K tomu im dopomáha aj tlmočníčka Ana sprostredkujúca komunikáciu medzi Nikolajovou skupinou a Hauptmannom. Netreba dodávať, že medzi postavami tak vzniknú aj city, avšak jemná romantická línia príjemne kontrastuje so zvyškom príbehu.

Ruská produkcia má čo ponúknuť

Film T-34 tak nie je len jednohubkou, ktorú by ste si pozreli v náhodný večer, ale snímkom, ku ktorej sa radi vrátite. Režisér Alexej Sidorov, ruská produkcia ani herci nám toho zrejme veľa nepovedia, ale to je podľa mňa iba o dôvod viac prečo si rozširovať obzory.

Dielo je v prvom rade historickou drámou. Sústreďuje sa hlavne na dobové dianie – či už na začiatku alebo v posunutí deja na rok 1944. Nie sú mu však cudzie ani akčné scény, keď pomerne názorne a dynamicky zobrazí súboje tankov. Nevýhodou podľa môjho názoru je až prílišné opakovanie po americkej produkcií, kedy pri vystreľovaní používajú spomalené a detailné zábery.

Ako do drámy dostať humor?

V dráme z obdobia druhej svetovej vojny by ste zrejme nečakali veľa humoru. Tvorcovia ho však dokázali dostať aj sem. Scény odľahčujú dialógmi a interakciami postáv (pričom sa neboja poukázať na stereotypickosť Rusov). Vtipy sa dokážu vyskytnúť aj v scénach samotných, keď ukazujú ľudský “rešpekt” pred tankom (skupina dostane bez problémov pivo zadarmo) či nápaditosť ruskej jednotky.

Pozriete si ho “jedným dychom”

Film T-34 trvá niečo cez 2 a štvrť hodiny. Ani raz sa však pri ňom nebudete nudiť alebo pozerať mimo obraz. Dramatické scény, ktoré ukazujú ruskú nezlomnosť a húževnatosť strieda akcia, ktorá je prepletená humorom. A ako som spomínal, nechýba ani romantická linka, ktorá ale vôbec nepôsobí rušivo – práve naopak, perfektne sa do filmu hodí.

Takže ak sa radi necháte dojať, chcete si vychutnať akčné scény alebo si pozrieť historický film z 2.svetovej aký ste ešte nevideli – siahnite po tomto diele. Je jasným dôkazom, že aj Rusi vedia ako točiť. Zaujmú nás príbehom a bez zbytočného bitia sa do pŕs priniesli film, ktorý ukáže sovietsku vynaliezavosť.

Hodnotenia filmu:

CSFD.cz – 72%
IMDB.com – 6.5/10
Rotten Tomatoes – 81%

Videli ste film T-34 alebo sa chystáte? Zachytili ste, že ho vysielajú naše televízie? Dajte nám vedieť v komentároch!

Príspevok TIP na film: T-34 | Vojnová dráma z tanku nielen o tankistoch zobrazený najskôr REWIND.sk.